Územia európskeho významu (ÚEV) predstavujú spolu s Chránenými vtáčimi územiami územia spadajúce do sústavy NATURA 2000. Ich úlohou je zabezpečiť ochranu prírodného dedičstva významného nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre Európsku úniu ako celok. ÚEV sú zamerané na ochranu vzácnych biotopov a druhov rastlín a živočíchov - mimo vtákov, pre ktoré sú vyhlasované Chránené vtáčie územia. Dôležité pre sovy sú najmä ÚEV chrániace lesné biotopy, skalné steny prípadne slaniská a mokrade. Nižšie sú uvedené základné kategórie európsky významných biotopov majúcich význam pre ochranu sov. Konkrétne územia si môžete prehliadnuť na mape NATURA 2000 lokalít alebo ich vyhľadať a dočítať sa o nich na tejto stránke ŠOP SR.
Biotopy
- vnútrozemské slaniská - biotop tvoria travinno-bylinné porasty na veľmi
zasolených pôdach - na nížinách možné využívanie biotopu myšiarkami močiarnymi (Asio flammeus) počas migrácie a zimovania
- aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi - biotop zahŕňa dvojkosné až trojkosné travinno-bylinné porasty, v niektorých oblastiach len jednokosné a po kosbe spásané. Vyskytuje sa v záplavových územiach nížinných tokov s výraznou dynamikou vodného režimu počas roka - možný hniezdny i migračný biotop pre myšiarku močiarnu (Asio flammeus)
 |
| Lúky pri Devínskom jazere |
- karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou - biotop tvoria pionierske spoločenstvá rastúce v skalných štrbinách a na skalných terasách vo vápencových oblastiach Karpát, pričom vystupuje až do subalpínskych polôh Tatier - možný hniezdny biotop pre výra skalného (Bubo bubo)
- silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou - patria sem skalné biotopy s druhovo chudobnými spoločenstvami na žule, rule, kremenci, melafýre, veľmi vzácne aj na hadci. Vyskytujú sa od najvyšších polôh Tatier až po nižšie jadrové pohoria Karpát. Jednotka sa viaže aj na sopečné pohoria stredného a východného Slovenska - možný hniezdny biotop pre výra skalného (Bubo bubo)
- kyslomilné bukové lesy - sa nachádzajú na minerálne chudobných horninách (žuly, ruly, kremence, fylity, kryštalické bridlice, kyslé vulkanity, flyšové pieskovce a iné). V nižších polohách sú v nich stabilne primiešané duby, miestami aj jedle, kým vo vyšších polohách sú to nezmiešané bukové a zmiešané smrekovo-jedľovo-bukové lesy - vhodný hniezdny biotop pre sovu lesnú (Strix aluco), sovu dlhochvostú (Strix uralensis), výra skalného (Bubo bubo)
 |
| Bukové lesy v Malých Karpatoch |
- bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy - sú to porasty nezmiešaných bučín a zmiešaných jedľovo-bukových lesov spravidla s bohatým viacvrstvovým bylinným podrastom, ktorý tvoria typické lesné tieňomilné rastliny s vysokými nárokmi na pôdne živiny - možný hniezdny biotop pre pôtika kapcavého (Aegolius funereus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), sovu lesnú (Strix aluco), sovu dlhochvostú (Strix uralensis)
- javorovo-bukové horské lesy - tieto lesy sa vyskytujú vo vyšších horských polohách (900 až 1 300 m n. m.), zväčša vo vrcholových častiach a často na sutinách - možný hniezdny biotop pre sovu lesnú (Strix aluco), sovu dlhochvostú (Strix uralensis)
- vápnomilné bukové lesy - biotop zahŕňa porasty bučín na strmých skalnatých svahoch. Geologické podložie tvoria výlučne karbonátové horniny. V porastoch prevláda buk, primiešané sú rôzne dreviny v závislosti od polohy, v ktorej sa vyskytujú (dub, jedľa, smrek, borovica, javory, tis) - možný hniezdny biotop pre výra skalného (Bubo bubo), sovu lesnú (Strix aluco)
- lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy - biotop zahŕňa prirodzené lesy vyskytujúce sa bezprostredne pri tokoch od nížin až po horské prameniská. Pre biotop sú charakteristické pravidelné záplavy povrchovou vodou alebo zamokrenie podzemnou vodou - vŕbovo-topoľové lesy sú hniezdnym biotopom pre sovu lesnú (Strix aluco), okraje prípadne riedke porasty pri tokoch sú možným hniezdnym biotopom pre výrika lesného (Otus scops)
 |
| Lužný les pri toku Malina |
- dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy - nachádzajú na vyšších a relatívne suchších stanovištiach údolných nív so zriedkavejšími a časovo kratšími povrchovými záplavami. V niektorých prípadoch priamo nadväzujú na mäkký lužný les, ktorý sa nachádza bezprostredne pri rieke, no so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od nej sa uplatňujú dreviny tvrdého lužného lesa. Drevinové zloženie porastov tvorí dub letný, brest hrabolistý a jaseň úzkolistý dunajský - možný hniezdny biotop pre sovu lesnú (Strix aluco), výra skalného (Bubo bubo), na okrajoch porastov i výrika lesného (Otus scops)
- dubovo-hrabové lesy panónske - rasty tvorí predovšetkým dub letný, v pahorkatinách aj dub zimný s hrabom obyčajným. Od dubovo-hrabových lesov karpatských sa odlišujú predovšetkým absenciou buka lesného a ostrice chlpatej, ako aj vyšším zastúpením niektorých teplomilných panónskych druhov - možný hniezdny biotop pre sovu lesnú (Strix aluco) a výrika lesného (Otus scops)
- teplomilné submediteránne dubové lesy - biotop tvoria najsuchšie dubové lesy vyskytujúce sa na výslnných stanovištach v teplých a suchých oblastiach, najčastejšie na vápencoch a sopečných horninách. Zaberajú extrémnejšie reliéfové tvary s vysokým obsahom kamenistého materiálu a plytkými pôdami. V typickej podobe sú to rozvoľnené porasty duba plstnatého a teplomilných krov - vhodný hniezdny biotop pre výrika lesného (Otus scops), sovu lesnú (Strix aluco)
- eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku - biotop zahŕňa porasty dubov s minimálnou prímesou ďalších druhov stromov, avšak spravidla s bohatým podrastom krovín. Vyskytujú sa v teplých a suchých oblastiach - možný hniezdny biotop pre výrika lesného (Otus scops), sovu lesnú (Strix aluco)
- dubovo-cerové lesy - biotop tvoria porasty dubov s výraznejšou prítomnosťou cera na kyslejších, čiastočne zhutnených ílovitých pôdach, prípadne na sprašiach - hniezdny biotop pre sovu lesnú (Strix aluco)
- smrekové lesy - sú to pôvodné smrečiny horského a subalpínskeho stupňa, ktoré zvyčajne tvoria samostatný vegetačný stupeň pod hornou hranicou lesa. V porastoch dominuje smrek s prevahou väčšou ako 90 % - hniezdny biotop pre pôtika kapcavého (Aegolius funereus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum)
Uvedené biotopy predstavujú len časť biotopov kde sa vyskytujú lesné druhy a druhy obývajúce vzácne biotopy - slaniská a mokrade. Druhy ako plamienka driemavá, myšiarka ušatá a kuvik plačlivý obývajú predovšetkým biotopy ovplyvnené človekom - poľnohospodársku krajinu v blízkosti ľudských obydlí, pričom tieto biotopy nespadajú do kategórií ÚEV.
Podrobnosti o európsky významných biotopoch je možné nájsť tu.
