Výskum ekológie sov zameriavame najmä na monitoring populácie a jej parametrov (ako úspešnosť hniezdenia, veľkosť znášky a pod.), ako i monitoring biotopov, výskum zloženia potravy a správanie jedincov (hlasová aktivita). Základ je poznatky získané výskumom aplikovať na ochranu druhov a ich biotopov.
Nočný monitoring
 |
| Monitoring myšiarok ušatých na zimovisku |
Základ výskumu a poznania stavu populácií jednotlivých druhov sov je možný pomocou nočného monitoringu a akustického monitoringu. Monitoring každého druhu má svoje špecifiká. Pri nočnom monitoringu máme vopred danú trasu, ktorú prechádzame počas súmraku a noci (v závislosti od druhu). Existuje viacero možností nočného monitoringu - metódou transektu. Trasa je prechádzaná pomaly bez zástavky (líniová metóda) alebo je na nej niekoľko bodov v dostatočnej vzdialenosti od seba (bodový transekt). V prípade bodového transektu, body umiestňujeme pri monitoringu lesných druhov: výra skalného, sovy dlhochvostej a sovy lesnej 500-600 m od seba, kuvičkovi vrabčom a pôtikovi kapcavom 300 m od seba. Na každom bode počkáme 5-30 minút.
Táto doba závisí od druhu a toho či používame vábenie (nahrávkou, vábničkou, napodobňovaním hlasu sov). Vábenie používame iba v prípade výskumu s jasne stanoveným cieľom, sovy nevábime zo zábavy. Pomocou vábenia sovy zbytočne stresujeme, a dokonca i priamo ohrozujeme ak vábime menšie druhy v oblasti s výskytom väčších druhov. Metódu používame len v odôvodnených prípadoch. V prípade, že chceme získať údaje o hustote populácie, rátame okolo bodov transektu s určitou vzdialenosťou, do ktorej sme schopní daný druh zaznamenať - vzdialenosť detekcie jedincov od mapovateľa závisí od tvaru terénu, počasia, natočenia jedinca. V lesnatom teréne je táto vzdialenosť často redukovaná na 700 - 1000 m (podľa terénu), v prípade ideálnych podmienok z vyvýšených miest je možné počuť väčšie druhy sov i do viac ako 2 km od miesta monitoringu. Ak chceme zisťovať trend vývoja populácie či hustotu v rámci územia, mal by bodový transekt obsahovať 15-20 bodov. V prípade, že sledujeme vopred stanovenú plochu, rozmiestnime body tak, aby sme pokryli celú plochu. Pre dlhodobý monitoring s cieľom porovnanie hustoty populácií volíme na monitoring štvorcovú sieť. Odporúčaná je 10x10 km sieť používaná na mapovanie vtáctva v SR. Tieto štvorce je možné rozdeliť na menšie štvorce (napr. 2x2 km) vhodné pre sledovanie lokálnych populácií a ich ekológie.
Akustický monitoring
 |
| Maskovaný diktafón umiestnený na strome |
Metóda akustického monitoringu je podrobne rozobraná na stránkach od J. Savického
Techniky akustického monitoringu ptáků a na stránkach A. Kurthyho
Akustický monitoring. Používame komerčné diktafóny (osvedčili sa pokročilé stereofónne modely od firmy Olympus). Zariadenia by mali podporovať čo možno najkvalitnejší záznam (PCM alebo Stereo HQ WMA alebo MP3 formát - 192 Kbps). Pre pohodlnú manipuláciu so záznamom je vhodné aby zariadenia mali možnosť nahrávať vo vopred stanovenom čase. Použiť sa dá nahrávanie i bez časovača, no musíme si potom dobre rozvrhnúť čas inštalácie diktafónu na miesto (v opačnom prípade budeme mať zaznamenaných zbytočne veľa hodín zo dňa alebo nám nevydržia batérie). Pri umiestnení diktafónov v teréne zaznamenávame polohu (najlepšie pomocou GPS prístroja) a azimut smerovania diktafónu (pre prípad zameriavania polohy jedincov). V prípade sov diktafóny rozmiestňujeme po ploche v rozostupoch podľa počuteľnosti daného druhu. Rozostupy pre lesné druhy sov:
- 300 m rozostupy diktafónov pre kuvička vrabčieho a pôtika kapcavého
- 600 m rozostupy diktafónov pre výra skalného, sovu dlhochvostú a sovu lesnú
V prípade monitoringu druhov obývajúcich špecifické biotopy ako skalné steny, staré budovy či sady (výr skalný, kuvik plačlivý, plamienka driemavá, výrik lesný) umiestňujeme diktafóny priamo k týmto biotopom ak nás zaujíma výskyt druhu na lokalite. Pomocou diktafónov je možné tiež určovať polohu jedincov, správanie (čas nosenia potravy do hniezda, hlasová aktivita počas noci) či rozoznávať jedincov.
Analýza potravy
Rozbor potravy sov poskytuje okrem poznania druhového spektra sov aj pohľad na zastúpenie druhov malých cicavcov a vtákov (podľa druhu sov) v teritóriu sov. Vývržky a zvyšky potravy je možné zbierať pod odpočinkovými miestami (spoločné odpočívadlá - myšiarka ušatá, dutiny v stromoch a skalách - sova lesná, skalné steny - výr skalný) či na miestach hniezdenia. Určovanie potravy sov sa využíva ak skúmame zloženie potravy, závislosť druhového zloženia od potravnej ponuky či zmenu potravného spektra počas rokov a období. Častá je analýza potravy z vývržkov v búdkach po hniezdení sov.
Hniezdna biológia
 |
Kuvičok vrabčí - v hniezdnej dutine
Foto: K. Šotnár |
Pre poznanie reakcií druhov na okolité prírodné podmienky sa sledujú reprodukčné parametre párov a populácie. Sleduje sa najmä veľkosť znášky, počet mláďat na hniezde a po vyletení. Okrem priebehu hniezdenia sa sleduje okolité prostredie ako druhová a veková štruktúra porastov, ponuka potravy, rušenie na hniezdiskách a iné ľudské zásahy. Na základe rôznych ukazovateľov z hniezdenia vieme sledovať vplyv rôznych faktorov na populácie sov a realizovať vhodné ochranárske opatrenia.
Telemetria
Pri výskume správania, sociálnych väzieb a ekológie druhu sa využíva telemetria. Dodnes predovšetkým rádiová telemetria priniesla presnejší náhľad na správanie sa mnohých druhov. Presné dáta odhalili rozlohu teritórií u jednotlivých
druhoch, preferenciu určitých typov biotopov a pod. V súčasnosti telemetria poskytuje pohľad do života jedincov ako žiadna iná metóda.
