utorok 22. mája 2018

Usilovný opeľovač - čmeľ

Foto: M. Fikar
Hovorí sa usilovný ako včela, pravda je, že v našej prírode žije aj niekto usilovnejší - čmeľ alebo inak nazývaný čmeliak. Živí sa peľom a nektárom z kvetov. Tento zástupca blanokrídleho hmyzu si podobne ako včela medonosná zakladá spoločenstvá, tvorené kráľovnou a robotnicami. Takáto kolónia môže mať 50 až 500 členov.


Na Slovensku žije niekoľko druhov čmeľov - každý ma trocha inú životnú stratégiu a vyskytujú sa v rôznych biotopoch. Hniezdo si budujú spravidla v zemi, vstupný otvor je stredne veľká diera, ktorá ústi do hniezda, ktoré sa postupne rozširuje. Po nakladení vajíčok kráľovnou sa z lariev vyliahnu robotnice. Tie sú tak isto sfarbené ako kráľovná, ale menšie. Robotnice vďaka bohatému ochlpeniu a veľkosti sú schopné opeliť väčšie množstvo rastlín ako včely. Taktiež lietajú ďalej od hniezda - až 1 km. Viaceré druhy majú dlhšie jazyky, čo im umožňuje opeliť aj rastliny s hlbokým kvetom znemožňujúcim opelenie od včiel.

Síce čmele nevytvárajú med, no pre prostredie sú, rovnako ako včely, dôležité opeľovače. V súčasnosti sú čoraz častejšie využívané v poľnohospodárstve, pri opeľovaní v skleníkoch. Vynikajúce skúsenosti s takýmito "skleníkovými" čmeľmi sú pri opeľovaní paradajok. V prírode čmele postupne striedajú kvitnúce rastliny, tak ako kvitnú jednotlivé druhy. Práve zabezpečenie potravy po celé produkčné obdobie v podobe kvitnúcich rastlín a stromov je kľúčové pre zastavenie poklesu populácií čmeľov. Samozrejme aj minimalizácia používania pesticídov je dôležitá. Bez opeľovačov výrazne klesá výnosnosť v poľnohospodárstve, až môže nastať úplný kolaps nielen tejto činnosti, ale celého ekosystému. Vďaka nim sa mnohé rastliny môžu ďalej vyvíjať, čo je úplný základ pre fungovanie životného prostredia a aj nášho sveta.

streda 25. apríla 2018

Krúžok v apríli - nové aktivity

Mokraď
V apríli nás prekvapilo mimoriadne teplé a slnečné počasie. Pre nás ako krúžok je to síce príjemné tráviť čas v tričku, avšak príroda v našom okolí si žiada záplavy a vlahu. S tým nič nenarobíme, tak aspoň sme využili situáciu, že pŕhľava nie je vysoká a ani komáre zatiaľ nepredstavujú neprekonateľnú prekážku. Jednoducho bol ideálny čas navštíviť jednu hlbšiu nevyschnutú mokraď pri rieke Morave. Tentoraz sme chceli zblízka vidieť aj tunajších obyvateľov, zobrali sme preto so sebou akvaristické sieťky. 

Úlovky
Keďže náš krúžok Sovule má dve skupiny, navštívili sme toto miesto hneď dva razy. Prvá skupina sa okamžite vrhla na prieskum rozmanitosti lokality. Sieťky boli stále vo vode, a začali sa plniť úlovkom malých tvorov - najmä lariev pakomárov či žižavíc vodných. Pribúdali aj žubrienky žiab, potápnik, kotúľky, vodniaky, niekoľko lariev vážok (najády) či spľošťule bahenné. Všetko to boli úžasné objavy, pozreli sme si ich v pohári s vodou, kde sme ich umiestnili. Šikovným deťom sa podarilo chytiť aj dve kunky červenobruché - jednu väčšiu a druhú menšiu. Asi všetci ich videli prvý krát. Po krátkom oboznámení s kunkami sme ich vypustili spolu s ostatnými úlovkami na slobodu. 

Bobor nás sleduje
Druhá skupina začala skromnejšie, mali sme viac sieťok, avšak v pohári skončilo iba niekoľko žubrienok, vodné slimáky a larva vážky. Vrchol dňa iba mal prísť - pod vodnou hladinou k nám priplával sám bobor! Iba na vzdialenosť asi pol metra sa vynoril a s hlasným a mokrým šplechnutím sa ukryl pod hladinu. Viacerí boli mokrí a mierne v šoku, no zážitok bol o to väčší. Po zvyšok krúžku sa ukázal ešte viac krát, no už bol skôr zvedavý on na nás. Bobra sme nechali na pokoji a o chvíľu sa podarilo chytiť aj mloka obyčajného. Tento obojživelník si napokon získal sympatie detí. Dlho ho obdivovali, kým sme ho s ostatnými tvormi, napokon ako vždy, vypustili späť do ich domova. 

Asi žiadna prednáška, výklad či návšteva zoologickej záhrady nenahradí priamy kontakt s tvormi v ich prirodzenom prostredí. To je úlohou prírodovedného krúžku Sovule, naučiť deti vyhľadať a rozpoznať formy života v našom okolí. 

Kunka
Mlok


utorok 3. apríla 2018

Za pôtikmi v Karpatoch

Tu sme stáli.
Niekedy nás príroda prekvapí napríklad nečakaným objavením druhu na mieste skadiaľ nebol známy. A vskutku toto sa stalo v lesoch okolo Brezovej pod Bradlom, keď tu boli pozorované počas jesene tri ozývajúce sa samce pôtika kapcavého (Aegolius funereus). Prvý takýto záznam v pohorí Malé Karpaty. Od začiatku jari sme plánovali výpravu za nimi, aby sme mohli počuť tieto malé sovy iba niekoľko desiatok km od Bratislavy.

Podarilo sa nám za nimi ísť až koncom marca, kedy sme v zložení úderného tria (Samo, Mišo, Vlado) navštívili zmiešané lesy hneď za mestom Brezová pod Bradlom. Veľká časť týchto porastov patrí do správy mestských lesov, prevažuje mix borovíc, smrekov s listnatými stromami. Pre pôtika je to veľmi dobré zloženie prostredia, keďže preferuje ihličnaté stromy. Práve zaujímavý biotop, netypický pre väčšinu územia Malých Karpát, nás sem doviedol. Začali sme necelých 100 m od posledných domov. Ešte sme mali dostatok času, prišli sme asi pol hodinu pred západom slnka. Aspoň sme si mohli obzrieť okolie aj za svetla. Počas čakania na pôtika nám Samo predviedol vábenie kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), predsa aj tento druh by tu mohol byť. Do západu slnka bolo počuť iba spevavce, predovšetkým drozdy, z každého kútu lesa. Počkáme ešte asi 20 minút a pomaly sa presúvame po lesnej ceste smerom na Dlhé rovne. V šere niečo rýchlo prebehne cez cestu, no nepodarilo sa nám zistiť o aké zviera išlo. O chvíľu sa ozýva v diaľke sova obyčajná (Strix aluco). A to bolo na dlhé minúty všetko, čo sme počuli. Po dosiahnutí smerovníka Dlhé rovne sme pokračovali ešte necelého pol kilometra po červenej značke. Ticho prerušili iba sem tam vŕzgajúce stromy v slabom vetre. Pri ceste späť sme využili výhľad a načúvali sme vzdialeným zvukom. Po dlhých minútach napokon Samo potvrdil, že v diaľke počuje pôtika. Nám sa ho už počuť nepodarí, no nevzdávame sa, predsalen s týmto druhom skúsenosti nemáme. Pri Dlhých rovniach počujeme ešte ohlášajúcu sa samicu sovy, na chvíľu nás poteší. Keď prídeme k autu, dlhú chvíľu ešte načúvame, zrazu spolu s Mišom naraz počujeme ten HLAS. Iba raz, ale jasne. Pôtik. Aby sme si tento okamih vychutnali viac, chcelo by to  ešte aspoň raz, aby sa ozval. Aj tak sme, ale spokojní. Určite sem zamierime viac razy počas sezóny.

Samo načúva.
Tento rok realizujeme viacero výjazdov za sovami do Malých Karpát. Keďže sa šíri sova dlhochvostá od východu aj od Viedne (reintrodukcia) a pôtik tu bol zaznamenaný iba ojedinele, chceme zistiť či tu už nie sú. Nočné živočíchy unikajú pozornosti, a to chceme zmeniť.     

pondelok 12. marca 2018

Záblesk jari na krúžku

V sobotu sme vedeli, že počasie bude tentoraz na našej "krúžkarskej" strane. Čiže si konečne užijeme krásny deň vonku. Tentoraz sme chceli naše stretnutie obzvláštniť, a preto sme sa vybrali do Devína.

Tam je!
Okrem detí sa k nám pridali aj niekoľkí rodičia, aj oni sa chceli dozvedieť o okolí rieky Moravy a tunajšej faune. Začali sme už pri čakaní na autobus, zbehli sme k rieke a rýchlo sme ďalekohľady zamerali na striehnuce volavky popolavé a beluše veľké. Toto sú druhy volaviek, ktoré môžete asi najbežnejšie pozorovať na Slovensku. Okrem nich tu žijú aj ďalšie druhy ako bučiačik močiarny, bučiak veľký, chavkoš nočný, volavka striebristá či volavka purpurová. Avšak okrem bučiačika sú ostatné už vzácne sa vyskytujúce. Potom ako si deti so záujmom prezreli detaily výzoru volaviek sme sa odviezli už do Devína. Prvé kroky z autobusu viedli do lužného lesa pri Morave. Ako sme nazreli na vodnú hladinu, všimli sme si odpočívajúcich kormoránov na malom ostrove. Znova sme použili nášho neoceniteľného spoločníka - monokulár s 30-násobným zväčšením, aby si deti aj rodičia mohli prehliadnuť zeleno-modré oko či sfarbenie pred hniezdením. Ponad hlavy nám o chvíľu preletel aj potápač veľký, dravá kačica loviaca ryby. Sú tu od zimy, Morava im poskytuje dostatok potravy. Na ďalšom mieste si niekoľkí všimli aj prelet rybárika a niekoľko kačíc plávajúcich na vodnej hladine. O pár minút sme spozorneli pri jasnom hlase tesára čierneho, nášho najväčšieho ďatla. Počas vychádzky sa ozval ešte niekoľko ráz. Keď sme prišli pod hradnú skalu, upútal nás dravec kĺzajúci sa vzduchom ponad les na rakúskej strane - haja červená! Vzácny obyvateľ lužných lesov a lúk, živiaci sa predovšetkým mŕtvymi živočíchmi. Spoznáte ju podľa dlhého vidlicovito vykrojeného chvosta. Počas krátkej prestávky sme obzreli skalu s vežičkou, či tu neodpočíva murárik. Znova sme nemali šťastie, no nevzdávame sa. Pokračujeme smerom k Slovanskému ostrovu, kde sa obrátime a vydávame sa naspäť peši do Devínskej Novej Vsi. Trochu sme predĺžili čas krúžku, tentoraz až na tri hodiny. Cestou späť sa viacerí potrápili pri pokusoch o vylúštenie hlavolamu. Aj ten odolal úpenlivej snahe detí aj rodičov, pričom vzbudil aj negatívne emócie:-)
Smer Devínska

Bol to krásny deň, v spoločnosti ľudí nadšených pre krúžok. Dúfame, že takýchto dní bude ešte veľa. Teší nás, že "krúžkari" si pamätajú veci, o ktorých sa rozprávame. Budeme pokračovať aj naďalej, pridáte sa?

utorok 6. marca 2018

Monitoring sov - nábor

Monitoring počas súmraku
V marci štartuje prvý ročník Monitoringu sov pod mimovládnou organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku. Minulý rok bolo pri testovaní metódy zaznamenaných 83 sov na 23 líniách. Zapojilo sa 13 dobrovoľníkov. Tento rok na to chceme nadviazať, preto hľadáme pomocníkov.  

Možno aj vás, stačí ak rozpoznáte sovy podľa hlasu. A ak nie, dá sa to naučiť, napr. z webu s hlasmi vtákov - www.xeno-canto.org. Keďže sovy sa ozývajú predovšetkým večer a v noci, aj my sa tomu prispôsobujeme. Začíname od západu slnka a pomalou chôdzou prechádzame kilometrový úsek, ktorý je v súlade s metódou. Každý úsek musí byť vopred schválený, aby výsledky z neho mohli byť použité pre celkové zhodnotenie. Našim úsilím je zistiť, ako sa vyvíja stav populácie sov, či nedochádza k poklesu a ich ohrozeniu. Ak nemáme informácie z viacerých reprezentatívnych lokalít, nevieme vhodne a predovšetkým včas reagovať na zhoršenie vývoja. Monitoring je len prvý, ale dôležitý krok v ochrane druhov.

Ak sme vás presvedčili, napíšte nám na emailovú adresu - nemcek@dravce.sk. Určite vám odpovieme a poradíme.

pondelok 26. februára 2018

Mínusové teploty a sovy

Časť tímu - Samo a Jakub
Posledné dni sa zima prejavila naplno aj na západnom Slovensku, čo trocha nabúralo plány pri mapovaní sov. V článku spred troch rokov som už popísal, ako sú sovy prispôsobené na zimné podmienky. Tentoraz sme si overili, či sa sovy ozývajú aj za mrazivých nocí. 

Počas našich posledných troch výprav za sovami v Malých Karpatoch sme zažili mínusové teploty aj sneh, čo zrejme malo vplyv aj na soviu aktivitu. Navštívili sme lokality v okolí hradu Pajštún, vrchu Volhovisko a aj okolie Kačína. Zatiaľ všade sneh, našťastie na vyšľapaných chodníkoch to zatiaľ vždy bolo únosné. V okolí hradu Pajštún sme zaznamenali iba jednu sovu obyčajnú (Strix aluco), ozývajúcu sa iba niekoľkokrát. Potom už bolo ticho. Zaujímavejšie sa skončila výprava od Záhorskej Bystrice cez karpatské lesy až do Lamača. Najskôr sme vyplašili jednu sovu zo smreku ešte za súmraku. O chvíľu nato sa ozval samec od severu, neďaleko od nás. Neskôr na inom mieste sme vo veľkej diaľke počuli koniec húkania samca. A napokon pri Kačíne sa taktiež z ihličnanov hneď pri ceste ozývala samica sovy. Hneď to bolo veselšie. O týždeň nato sme sme zamierili k vrchu Volhovisko, s cieľom obzrieť si tunajšie lesy a popočúvať sovy. Bola to práve mrazivá noc, ktorej pripisujeme, že sa sovy neozvali. Aj to sa stáva, že často sú sovy ticho, skôr sledujú okolie. Určite sa sem ešte vrátime, predchádzajúce roky potvrdili, že tu sovy sú. 
Pri Volhovisku

Mráz znamená pre živočíchy čas šetrenia energiou. Zima a predovšetkým snehová pokrývka obmedzuje lov hlodavcov až do takej miery, že pri dlhotrvajúcej zime môžu viaceré jedince sov uhynúť od hladu. Avšak väčšina sov pozná svoje teritórium dokonale, vie kde majú najvyššiu šancu uloviť potravu. Uvidíme keď sa oteplí, či sa nezvýši ich hlasová aktivita. Najbližšie sa vydáme znova do lesov, v závislosti od počasia aj ďalej na sever.  

utorok 23. januára 2018

Zemné hlodavce - ich funkcia v prostredí

Feldmaus Microtus arvalis.jpg
Hraboš poľný (M. arvalis)
Zemné hlodavce sú často nenápadné živočíchy, ktoré sú dôležité pre fungovanie ekosystému. Pod pojmom zemné hlodavce poznáme hraboše, ryšavky, sysle, chrčky a pod. Pre ľudí sú to často nepriatelia, spôsobujúci škody na záhrade, poli či v skladoch. Avšak ich funkcia z hľadiska vzťahov k ostatným organizmom a prostrediu nie je negatívna. Otázku "Načo je dobrá myš?" dostávame dosť často. 

Okrem toho, že tvoria zložku potravy mäsožravcov, sami spásajú rastliny a ich plody. Práve táto činnosť, ktorá je v prírode dôležitá (udržuje vegetačný kryt pestrý, keďže niektoré plochy sú viac a iné menej spásané) spôsobuje škody poľnohospodárom a farmárom. Bez zemných hlodavcov by na mnohých miestach bolo iné rastlinné zloženie, a taktiež by bolo menej predátorov, ktoré sa nimi živia. Také hraboše poľné (Microtus arvalis) ovplyvňujú rastlinné spoločenstvá otvorených priestorov (polia, lúky, pasienky) a sú primárnym zdrojom potravy pre cicavce (lasice, kuny, tchory, líšky) a vtáky (sovy, myšiaky, kane, orly, sokoly, bociany, volavky, krkavce). Ak nebudú hraboše, budú sa musieť títo predátori preorientovať na inú korisť alebo sa premiestniť inam, kde bude potravy dostatok. 

Väčšina zemných hlodavcov má vysokú reprodukčnú schopnosť - inými slovami, rýchlo sa rozmnožujú. Jedna samica hraboša poľného môže behom roka otehotnieť priemerne 3 razy. V jednom vrhu býva 3-8 mláďat. Počas rokov početnosť populácie hraboša kolíše, zväčša v 3-4 ročných cykloch v závislosti od potravy a ďalších faktorov prostredia. V čase tzv. "gradácie hrabošov" dosahuje hustotu vo vhodných biotopoch až 2000 jedincov na hektár. Tento stav netrvá dlho, keďže dravce sa zamerajú na hraboše a postupne hrabošia populácia poklesne. Na prvý pohľad sa nezdá, že veľké výkyvy v populácii zemných hlodavcov vplývajú na stabilitu ekosystému. Avšak práve na tieto vlny (keď populácia raz stúpa a inokedy klesá) sú prispôsobení aj predátori. Keď je veľa hlodavcov, aj predátori sa začínajú rozmnožovať a mávajú aj viac mláďat ako inokedy. U niektorých špecialistov ako sú sokoly myšiare, myšiarky ušaté aj močiarne je stav populácie hlodavcov rozhodujúci či budú alebo nebudú v daný rok hniezdiť. Dokonca sa predpokladá, že ak vplyvom zmeny klímy nebudú takéto gradácie hlodavcov pravidelné, môže to ohroziť aj dnes ešte bežné druhy ako je napr. sova obyčajná.  

Ak by zemných hlodavcov výrazne ubudlo, zmenilo by to celý potravný reťazec, čo by malo dopad aj na daný ekosystém. Je prirodzené, že človek v prostredí, ktoré využíva na produkciu rastlín, vníma hlodavce ako škodcov. Nemalo by to viesť k slepému prenasledovaniu, ale k potlačeniu populácie. Tak aby hraboše a ďalšie hlodavce zostali prirodzenou súčasťou aj človekom pozmeneného prostredia.