sobota 31. januára 2015

Ako sovy prežívajú zimu

Zima zvyčajne výrazne ovplyvňuje správanie a prežitie živočíchov. Zima so snehovou pokrývkou predstavuje výrazný faktor ovplyvňujúci sovy. Niektoré sovy počas zimy migrujú na juh - výrik lesný, myšiarka močiarna, myšiarka ušatá a niektoré sa zime a snehovej pokrývke prispôsobili. Prispôsobili sa druhy, ktoré žijú vo svojom teritóriu počas celého roka, no najmä mladé vtáky zimu častokrát neprežijú. Výška snehovej pokrývky výrazne ovplyvňuje sovy k prístupu najčastejšej potravy - zemných cicavcov. Dlhotrvajúce pokrytie povrchu snehom ovplyvňuje napr. časť populácie sovy lesnej, plamienku driemavú i myšiarku ušatú. Naproti tomu druhy ako sova dlhochvostá a sova tmavá v zime lovia zemné cicavce i pod snehom. Umožňuje im to citlivý sluch (počujú cicavce i pod snehom) spolu s prispôsobením tela na presné zameranie zvuku koristi. Tieto druhy tiež prevažne lovia z posedu, čo šetrí energiu a zároveň sú i väčšie - majú menšiu stratu tepla, sú odolnejšie voči chladu a nedostatku potravy a ich potrava v čase núdze je variabilnejšia. Nedostatok zemných cicavcov počas zimy so snehovou pokrývkou viaceré druhy vyvažujú lovením tzv. "náhradnej potravy". Zvyčajne ju predstavujú vtáky či iné druhy cicavcov - ako napr. druhy žijúce v blízkosti ľudských obydlí (potkany, myši).  

nedeľa 18. januára 2015

Hlasová aktivita sov počas roka

Pre sovy žijúce na Slovensku (okrem výrika lesného) je typické obdobie obhajoby teritórií a tvorby párov koncom zimy (polovica februára až marec). Toto obdobie sa nazýva obdobie jarného toku sov. Počas tohto obdobia sú sovy hlasovo aktívne a dajú sa pomerne ľahko monitorovať. Okrem obdobia jarného toku je hlasová aktivita výraznejšia počas jesene (spravidla od konca augusta do konca októbra). Sovy sa samozrejme ozývajú i mimo tohto obdobia, ale s menšou intenzitou. Spravidla ak sú vyprovokované votrelcom v teritóriu. Naša najbežnejšia sova - sova lesná (Strix aluco) sa počas roka ozýva pravidelne, výskumy potvrdili dva vrcholy aktivity - jarný a jesenný tok, no jej hlasová aktivita je i mimo jari a jesene vysoká. December i január sú považované za mesiace s nízkou hlasovou aktivitou sov, ale i v tieto mesiace nie je nič nezvyčajné sovy počuť. Vyprovokovať k toku a teritoriálnemu správaniu ich napríklad môže výraznejšie oteplenie počas zimy či ozývajúci sa jedinec z inej časti územia. Výrazné výkyvy v teplote sú bežné v posledných rokoch, najmä v nižšie položených oblastiach. Ak trávite svoj voľný čas v prírode, počkať do večera na okraji lesa či priamo v lese poskytne možnosť nahliadnuť do života sov každému návštevníkovi.

Výsledky MČP: Výrik lesný (Otus scops) v CHVÚ Malé Karpaty a CHVÚ Záhorské Pomoravie

Lokalita pri Vysokej pri Morave
Minulý rok (2014) bol realizovaný malý členský projekt podporený mimovládnou organizáciou Ochrana dravcov a sov na Slovensku - Výrik lesný (Otus scops) v CHVÚ Malé Karpaty a CHVÚ Záhorské Pomoravie. Akustickým monitoringom bolo sledovaných 16 lokalít (7 v CHVÚ Záhorské Pomoravie a 9 v CHVÚ Malé Karpaty). Priemerne boli zaznamenané 3 noci na lokalite – neboli nahrávané kontinuálne ale pomocou troch dvojhodinových záznamov za noc. Ako doplnok na lokalitách nesledovaným akustickým monitoringom bola kontrolovaná prítomnosť výrika vábením pomocou nahrávky. Takto boli kontrolované najmä lokality nachádzajúce sa medzi dvoma lokalitami sledovaných diktafónmi. 




Lokalita Rosslerov lom
Počas trvania projektu bolo akustickým monitoringom a terénnym monitoringom zaznamenaných 142 údajov o výskyte vtákov na 20 lokalitách.Okrem zistených druhoch boli pri výrikovi lesnom, sove obyčajnej a výrovi skalnom pri akustickom monitoringu zaznamenané tiež negatívne záznamy. Cieľový druh výrik lesný bol zaznamenaný s určitosťou na jednej lokalite – v poraste nelesnej drevinovej vegetácie vŕb a topoľov pri toku Malina 9.5.2014. Výrik bol zaznamenaný, keď sa opakovane ozýval teritoriálnym hlasom z uvedeného porastu počas dažďa. Zo zaujímavých pozorovaní treba uviesť záznam výra krátko sa ozývajúceho z oblasti nad Peknou cestou 13.5.2014. V oblastiach v blízkosti lesa bolo zaznamenaných 11 údajov o výskyte sovy obyčajnej. 

Z dôvodu časovej náročnosti boli preskúmané iba lokality v južnej časti Záhorskej nížiny a Malých Karpát, so zameraním na potenciálne vhodné biotopy pre tento druh. V budúcnosti by bolo vhodné pokračovať v monitoringu od Modry ďalej na sever a tiež v oblasti západných svahov Malých Karpát, kde je iný typ biotopov (bez viníc).

nedeľa 11. januára 2015

Monitoring sov v Malých Karpatoch (časť 2.)

Nad Svätým Jurom
Počas jesene boli s využitím akustického monitoringu zmonitorované dva štvorce v oblasti okolo Svätého Jura. Oba štvorce sú pokryté prevažne stredne starými až staršími porastmi buka (60-100 rokov). Počas niekoľkých nocí boli oba štvorce sledované s cieľom zistiť počet teritórií sov. Prekvapivo bolo zaznamenaných iba niekoľko húkajúcich samcov. Väčšina teritórií bola stanovená na základe dvojitých registrácií agresívne sa ozývajúcich jedincov, ktoré reagovali na seba navzájom. Na ploche dvoch štvorcov (2x2 km) boli zaznamenané 4 a 3 teritóriá. Hustota sov dosahuje 1 resp. 0.75 teritória/km2. Všetky výsledky budú využité pri zhodnotení vplyvu veku porastov a klimatologických faktorov na populáciu sovy obyčajnej (Strix aluco).

Plamienka driemavá (Tyto alba)

Foto: A. Roux

Popis
Stredne veľká sova, krídla na konci špicaté. Hlava je srdcovitého tvaru. Krk dlhý a nápadný pri vyhľadávaní potravy. Oči sú tmavé. Sfarbenie tela je zospodu biele až žlté. Krídla a chrbát sivé. Chvost je krátky. Dĺžka tela je približne 29-44 cm. Hlas je možné vypočuť tu.

Rozšírenie
Vyskytuje sa po celom svete s výnimkou tropických a severských oblastí a Sahary. V Európe obýva najmä staré usadlosti, poľnohospodárske družstvá, stodoly, kostoly a staré stavby s dostatkom možností na úkryt. V niektorých štátoch hniezdi tiež v dutinách stromov a v skalných puklinách.  

Rozšírenie na Slovensku
Vyžaduje otvorenú krajinu pre lov potravy a staré budovy či iné stavby na hniezdenie. Žije v nížinách a pahorkatinách. Najčastejšie sa vyskytuje v areáloch poľnohospodárskych družstiev. Stav populácie na Slovensku sa odhaduje na 400-600 párov.


Foto: D. Curtis
Rozmnožovanie
V teritóriu kde hniezdi sa zdržuje celý rok. Nemigruje. Hniezdi zvyčajne v máji, niekedy skôr. Na Slovensku hniezdi na povalách hospodárskych budov, stodolách, holubníkoch či v konštrukciách mostov. Počet vajec v znáške sa spravidla pohybuje od 4-7 ks. Vajcia sú čisto biele. Na násade sedí samica, ktorá začína sedieť od prvého vajca. Doba sedenia na vajciach je 30 - 34 dní. Starostlivosť o mláďatá trvá do osem týždňov. Pohlavne dospievajú po prvom prezimovaní.

Potrava
Potravu tvoria najmä hlodavce a hmyzožravce (piskory), v menšej miere sa živí tiež spevavcami a netopiermi. Loví ich spravidla počas nízkeho pátravého letu ponad lúky, úhory a medze.  
Foto: K. Šotnár


Ochrana druhu
Je ohrozená najmä úbytkom vhodných hniezdnych možností. Spravidla renováciou a likvidáciou starých hospodárskych budov, stodôl, rekonštrukciou kostolov. Nebezpečenstvo predstavuje doprava v blízkosti miest hniezdenia a úbytok úhorov a medzí - miest so stabilnou populáciou drobných hlodavcov. Z prirodzených faktorov redukujú populáciu zimy s vysokou snehovou pokrývkou.