nedeľa 30. augusta 2015

Adaptácie sov na prežitie

Sovy sú živočíchy dokonale prispôsobené nočnému spôsobu života (až na niekoľko výnimiek aktívnych najmä počas dňa). Väčšina druhov je aktívna počas šera a v noci, pričom cez deň odpočívajú. Cez deň sú prípadne aktívne počas výchovy mláďat kedy rodičia zháňajú potravu pre mláďatá. Celé prispôsobenie sa nočnému životu je možné zhrnúť ako - byť nenápadný pre korisť a zároveň byť nenápadný pre nepriateľov.

Sluch
Výrazný tvárový disk srdcového tvaru u plamienky
Typickým znakom sov je tzv. "tvárový disk" tvorený zo záhybu kože na ktorom sú malé pierka. Vďaka tomuto disku spolu s očami smerujúcimi dopredu má hlava akoby oblý tvar. Tento disk môže sova ovládať svalmi na tvári, zväčšovať a zmenšovať jeho plochu. Účelom tohto disku je lepšie zameranie koristi - zvukové vlny (napr. šuchotanie lístia od pohybujúcej sa myši) narazia na povrch disku a sú vedené k ušiam. Ušné otvory sú u niektorých druhov asymetricky umiestnené na hlave - sova otáča hlavou v smere zvuku kým zvuk neprichádza do oboch uší súčasne. Asymetrické umiestnenie ušných otvorov umožňuje sove zistiť aj vertikálne umiestnenie koristi - či je korisť vyššie alebo nižšie ako sova.

Veľké ušné otvory u pôtika
Neustálym vyhodnocovaním zvukov si sovy vytvárajú mentálny obraz priestoru kde sa nachádza zdroj zvuku. Oblasť mozgu súvisiaca so sluchom je u sov oveľa zložitejšia ako u iných vtákov. Plamienka driemavá (Tyto alba) má v tejto oblasti trikrát viac neurónov ako vrana.

Po zameraní zvuku môže v tichosti zaútočiť na korisť aj v úplnej tme bez toho aby korisť videla. Kombinácia tvárového disku a citlivého sluchu funguje ako radar - väčšia plocha tváre zachytí slabší zvuk. Treba poznamenať, že sluch sov sa veľmi nelíši v citlivosti od sluchu človeka. Je citlivejší iba v určitom rozsahu frekvencií. Táto citlivosť iba v určitom rozsahu frekvencií umožňuje lepšie odfiltrovanie napr. šumu lístia a trávy, tým je pre sovu jednoduchšie sa sústrediť na hluk koristi. Aby mal tvárový disk čo najväčšiu plochu, je aj zobák nasmerovaný nadol. 

Zrak
Veľké oči u kuvika Foto: M. Dobrý
Oči sov smerujú dopredu, čo má za následok šírku zorného poľa 110 stupňov a
binokulárne videnie v rozsahu 70 stupňov. Na porovnanie človek má šírku zorného poľa 180 stupňov a binokulárne videnie 140 stupňov. Binokulárne videnie (objekt je videný oboma očami v rovnakom čase) umožňuje vnímať tri rozmery (výška, šírka a hĺbka), a tiež odhadovať vzdialenosť k sledovanému objektu. Oči sú veľké, veľmi dobre prispôsobené na horšie svetelné podmienky (obsahujú veľa svetlocitlivých buniek - tyčiniek no menej čapíkov), ale horšie vnímajú farby. Pre veľkosť v pomere k telu sú umiestnené v kostených štruktúrach "sklerotických krúžkoch" a sú nepohyblivé. Preto musia sovy otáčať celou hlavou, lebo očami nemôžu hýbať. Krk je veľmi pohyblivý, hlavu vedia otočiť až o 270 stupňov, pričom vidia za seba. Zrak je u väčšiny druhov využívaný pri love za šera alebo mesačných nocí, no v úplnej tme sovy nevidia. Úplná tma je v prírode výnimočná, preto na orientáciu aj zrakom stačí sovám osvetlenie z mesiaca, hviezd či zapadajúceho slnka. V porovnaní s človekom horšie vnímajú farby. Oči chránia a čistia až tri viečka.

Operenie
Základným prispôsobením na život v tme je operenie pokryté jemnými chĺpkami,
čo zapríčiňuje nehlučný let. Sova sa vie takto nehlučne dostať veľmi blízo koristi, pričom tá ju v šere nevidí a nepočuje. Okrem tejto výhody ich nerušia zvuky peria pri love, keďže korisť hľadajú najmä sluchom. Niektoré druhy sov loviace počas dňa majú perie bez chĺpkov na povrchu, ich let nie je nehlučný.
Nenápadné sfarbenie myšiarky ušatej

Perie sov je často nenápadné sfarbené, slúži to na ochranu pred predátormi. Lesné druhy sú často tmavšie sfarbené ako druhy žijúce v otvorenej krajine. Krycie sfarbenie je dôležité najmä pre nočné druhy, ktoré počas dňa odpočívajú. Nenápadné sfarbenie ich robí menej nápadnými pre iné živočíchy ako sú predátori či vtáky, ktoré ich zvyknú prenasledovať.

Perové "uši" nemajú nič spoločné so sluchom, pomáhajú sovám pri komunikácii - vyjadrovať náladu. Sovy ich vedia ovládať - vztýčiť, sklopiť.

Niektoré druhy kuvičkov majú na zadnej strane hlavy škvrny, z diaľky pôsobia ako oči. Je niekoľko teórií o ich význame - môžu chrániť sovu pred útokmi iných druhov vtákov (najmä rozhnevaných spevavcov tvoriacich častú potravu kuvičkov). Spevavce útočia na tieto falošné oči v domnení, že útočia na pravé oči, čo sove chráni zrak. Druhá teória znie, že tieto falošné oči zviditeľňujú sovu - aj zozadu je vidieť akoby prednú časť hlavy. To láka spevavce zo širokého okolia, sova má väčšiu šancu na úlovok.

Zobák a pazúre
Foto: M. Northam
Oba znaky sú typické aj pre dravé vtáky ako sú sokoly, orly či jastraby. Rozdiel je, že sovy v pokoji majú hlavu nasmerovanú mierne dole, čo pôsobí dojmom akoby bol zobák zahnutý nadol. Dĺžka a masívnosť závisí od druhu.

Prsty sú štyri, sovy spoločne s ďatľami a papagájmi vedia otočiť jeden z troch prstov smerujúcich dopredu dozadu. Takto majú dva prsty vpredu a dva vzadu. Toto usporiadanie umožňuje lepšie uchopenie koristi, predovšetkým počas noci dáva takýto úchop viac šancí na ulovenie potravy.

Zdroje literatúry
Owlpages.com
Heimo Mikkola. 1983. Owls of Europe. 397 pp.
 

štvrtok 13. augusta 2015

Výsledky nočného monitoringu za sezónu 2014/2015

Blíži sa začiatok ďalšej sezóny - 2015-2016 - keď počas jesenného toku tvoria sovy páry a vyháňajú mladé jedince zo svojich teritórií. Pred týmto obdobím som urobil konečné zhodnotenie výsledkov z nočného monitoringu v lesoch Malých Karpát (prevažne v správe Mestských lesoch Bratislavy). V tejto oblasti bolo mapovaných 5 štvorcov o rozlohe 4 km2. Dokopy teda 20 km2 bolo pokrytých nočným monitoringom, pomocou 7 bodov. Na bodoch boli ozývajúce sa sovy sledované po dobu 30 (45) minút. Čas monitoringu začal so západom slnka. Celkovo bolo zaznamenaných 8 teritórií sov lesných (Strix aluco). V jednom štvorci boli zaznamenané najviac 3 teritóriá, v ostatných sa nachádzalo 3 x 1 teritórium a v jednom 2 teritóriá. Niektoré zasahovali do viacerých štvorcov, v tom prípade teritórium bolo priradené k štvorcu podľa predpokladaného stredu teritória.
Štvorce (2x2 km) monitorované v 2014-15.

Na porovnanie výsledkov medzi rôznymi štúdiami a odbornými prácami sa používa často vyjadrenie zastúpenia teritórií či počtu párov na určitej ploche. Takto pri dodržaní podobnej metódy a zhodnotení chyby vieme porovnať výsledky s výsledkami zistenými na iných plochách alebo v inom čase na lokalite.
Výsledná hustota po prepočte na km2 pre jednotlivé štvorce sa pohybovala od 0.25 - 0.75 teritória / km2. Celková hustota dosiahla po prepočte 0.4 teritória na km2. Na základe porovnania s údajmi dostupnými pre iné oblasti zo Slovenska, priemerná hustota teritórií na celom sledovanom území dosahuje strednú až vysokú úroveň.

Ďalšie roky monitoringu na tých istých plochách preukážu či vyvrátia stabilitu teritórií v priestore a čase. Sledovanie sov a ich počtu na určitej lokalite umožňuje získavať informácie o vplyve rôznych ekologických faktorov ako sú napr. vplyv výstavby, ťažby v lesných porastoch, kalamity, klimatické faktory a pod.

Aby sa získavali údaje od ľudí monitorujúcich sovy lesné (obyčajné), bola založená Skupina pre sovu obyčajnú (lesnú) pod Ochranou dravcov na Slovensku. Naším cieľom je získavať údaje od odborníkov i verejnosti o sove lesnej. V budúcnosti plánujeme skoordinovať systém zberu údajov (pravdepodobne stanovenie plôch so štandardizovanou rozlohou) pre sovu obyčajnú a aj ďalšie lesné druhy sov. 
Mapa štvorcov 10x10 km. Farebné štvorce označujú oblasť na rok 2015 pokrytú mapovateľom (mapovateľ mapuje zväčša len menšie plochy v rámci štvorca).

utorok 26. mája 2015

Človek a sovy (kedysi a dnes)

Spolužitie človeka a sov sa neustále vyvíja. V časoch zatepľovania, rekonštrukcie domov, ubúdania zelene v sídlach nastáva tlak na prispôsobenie sa sov novým podmienkam. Z územia Slovenska sú synantropné  druhy (žijúce v blízkosti človeka) najmä myšiarka ušatá, sova lesná, plamienka driemavá, kuvik obyčajný. Okrem týchto druhov sa k nim čiastočne pridáva výrik lesný, výr skalný a myšiarka močiarna v zimnom období.

Plamienka driemavá odpočívajúca v podkroví (Foto: stanze)
V minulosti na vidieku boli rozšírené najmä plamienky driemavé (Tyto alba), anglický názov barn owl - stodolová sova, ktoré obývali stodoly, kostolné veže a nezatesnené povaly domov. V súčasnosti sa s nimi stretneme v obciach so starými kostolmi a budovami družstiev. Postupom času ako i tieto budovy sú opravované a novo budované, plamienky strácajú možnosti na hniezdenie, na ktoré boli zvyknuté. Kedysi bežný a široko rozšírený druh sa stáva u nás ohrozeným a na mnohých miestach vzácnym. Avšak v iných oblastiach obývajú skalné a stromové dutiny v blízkosti otvorených plôch - najčastejšie úhorov a medzí (napr. v Anglicku). Keďže je to výslovne nočný druh, spozorovať ju je ťažké a skôr ju prezradí hlas (strašidelné chrčanie uprostred noci) a pobytové znaky (striekance a vývržky).

Stodola Foto: B Gilmour
Podobný prípad ako plamienka je i kuvik obyčajný (Athene noctua), obývajúci tiež budovy družstiev a starých budov. V porovnaní s plamienkou je kuvik ešte relatívne rozšírený v oblasti obcí na južnom a východnom Slovensku. V minulosti obýval v oblasti Podunajskej nížiny duté hlavové vŕby a tiež staré ovocné stromy s dutinami v záhradách. Momentálne takéto hniezdenie v dutinách stromov na Slovensku nie je známe. Naviazanosť kuvika a plamienky na stavby ľudí môže ohrozovať lokálne populácie, ktoré v prípade zániku či rekonštrukcie týchto budov nie sú dostatočne prispôsobivé. Okrem úbytku hniezdnych možností ohrozuje populácie predačný tlak najmä kún skalných (Martes foina). Kombináciou oboch faktorov, môže nastať dočasný pokles populácie, prípadne i trvalý. Tento problém úbytku hniezdnych možností v sídlach človeka je výrazný práve dnes, keď sa renovuje, zatepluje a stavajú nové domy bez "vzdušnej" povaly. Oba druhy, donedávna typická súčasť obcí, ustupujú z takýchto oblastí. Na zlepšenie stability populácie sa používa niekoľko opatrení - inštalácia búdok do budov kde je možný vstup z vonka, inštalácia búdok do kedysi prirodzených biotopov - stromy pri pastvinách, úhoroch, vŕby pozdĺž tokov.

Odpočívajúca myšiarka Foto: K. Šotnár
Trocha iný prípad synantropizácie je myšiarka ušatá (Asio otus), ktorá osídľuje
vranie a stračie hniezda v parkoch či skupinách stromov v obciach a mestách. Prezradia ju najčastejšie pískajúce mláďatá po opustení hniezda koncom jari, začiatkom leta. Na rozdiel od predchádzajúcich druhov, nevyužíva ľudské stavby. V mestách sa nachádza dostatok potravy (myši, vrabce, potkany) a zároveň je tu menej predátorov. Ešte viditeľnejšia synantropizácia tohto druhu nastáva počas zimy, keď skupiny myšiarok o počte niekoľko jedincov až desiatok odpočíva uprostred dedín či miest na ihličnatých stromoch. Najčastejším miestom pobytu sú skupiny tují, smrekov v obciach na nížinách a cintoríny a parky v mestách. Myšiarka nehniezdi spravidla v dutinách, ale v hniezdach krkavcovitých vtákov. Preto odstrel, a tiež ničenie populácií a hniezd vrán, havranov a strák má priamy vplyv na populáciu myšiarky.

Sova odpočívajúca na komíne Foto: M. Mojžiš
Medzi druhy vyskytujúce sa pomerne často pri sídlach radíme tiež sovu lesnú (Strix aluco). Sovy sú mimoriadne prispôsobivé a obývajú rôznorodé biotopy, no vyžadujú lesný porast. Chaty v lesoch sú ich častým hniezdiskom, no tiež hniezdia vo väčších parkoch a lesných porastoch na okraji či priamo v mestách. Jedince aj páry prichádzajú niekedy na zimu do obcí, kde sa vyhrievajú pri komínoch domov. Výr skalný (Bubo bubo) na Slovensku obýva často kameňolomy na okrajoch obcí. V európskych krajinách bolo opakovane zaznamenané hniezdenie priamo v centre miest - na strechách budov a v opustených budovách. Takéto hniezdenie u nás nebolo potvrdené. V mestách a obciach, ale boli potvrdené výskyty jedincov. Stromy popri tokoch a parky na nížinách sú príťažlivé tiež pre výrika lesného (Otus scops). Na Slovensku patrí medzi vzácne druhy, no skutočná veľkosť populácie je v podstate neznáma. Najčastejšie ho prezradí typický hlas, ktorým sa ozýva najmä večer a v noci. Vyžaduje dutiny, je to sťahovavý druh, preto lokality obsadzuje od mája do júna. Staré stromy s dutinami po ďatloch s udržiavaným trávnatým porastom sú jeho typický biotop. V prípade pozorovania tohto druhu ma kontaktujte, každý záznam je dôležitý. Človek a sovy spolunažívajú dlhú dobu, zdieľajú priestor pre život, ovplyvňujú sa navzájom. Citlivé zásahy na ľudských stavbách a v priestore sídiel môžu pomôcť prispôsobeniu sa sov novým zmeneným podmienkam postupom času a zároveň človek nestratí kontakt s časťou prírody. 

piatok 22. mája 2015

Výzva pre zachovanie ochrany vtáctva a biotopov v EÚ

V poslednom období silnie tlak na prehodnotenie a zníženie ochrany vtáctva a biotopov v Európskej únii. V rámci únie sa uvažuje o oslabení legislatívy chrániacej európsku (čiže i našu) prírodu. Ako členský štát, naše zákony o ochrane prírody sú prepojené s európskymi smernicami na ochranu vtáctva a biotopov. V uvedenej výzve pre Európsku komisiu nájdete predvolené odpovede na otázky o smerniciach na ochranu prírody v EÚ. Ak sa s danými odpoveďami nestotožňujete, kliknite sem a vyplňte daný formulár podľa seba. Smernica o ochrane vtáctva a biotopov je základným nástrojom ochrany prírody v EÚ, na jej základe sú vyhlasované Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu (sieť NATURA 2000). Záujem o ochranu našej európskej prírody a druhov organizmov je možné i takýmto spôsobom deklarovať komisii.


utorok 28. apríla 2015

Rôznorodé hlasy sov

Foto: S. Yeliseev
Typický zvuk pre veľa druhov sov je tzv. "húkanie". No sovy vydávajú aj iné zvuky, ktoré majú svoj význam v komunikácii. Naša najrozšírenejšia sova - sova lesná (obyčajná) je zároveň druh s bohatým repertoárom hlasov. Pomocou akustického monitoringu mohla byť vytvorená databáza hlasov, ktoré nám pomáhajú určiť či je obsadené teritórium samcom, samicou, obomi, či sú v blízkosti iné teritóriá a prípadne či je to ten istý jedinec čo sa pred chvíľou ozval.

Typický teritoriálny hlas - volanie samca. Tento hlas sa dá počuť počas celého roka, no najmä na jar - od polovice februára do polovice mája a na jeseň - od septembra do októbra. Samec týmto hlasom označuje teritórium. Podobným hlasom sa dokáže ozývať i samica, no hlas je skôr "ukričaný". Niekedy je rozoznávanie ťažšie, predovšetkým ak je sova od nás ďaleko - niekedy viac ako 1 km. Na začiatku nahrávky je počuť škrek, ktorý často predchádza teritoriálnemu volaniu a často je odpoveďou na ozývanie sa inej sovy v blízkosti hraníc teritória.

Samice, a niekedy i samec, sa často ozývajú kontaktným hlasom - na nahrávke sú pravdepodobne dve samice komunikujúce spolu, pričom kontaktný hlas prechádza do syčania, čo býva interpretované ako prejav agresivity. Volanie môže prechádzať do tzv. "náreku".

Typický a najmä počas toku častý je "xylofonický zvuk" majúci charakter trilku. Vedia ho vydávať obe pohlavia, no mierne sa líšia. Je ho počuť na blízku vzdialenosť. Samec ho predvádza zväčša v čase vzrušenia počas toku.

V júni až auguste je možné zaznamenať hlasy vyletených mláďat pýtajúcich potravu od rodičov.

Okrem vyššie uvedených hlasov a volaní je ešte niekoľko verzií kontaktného volania, agresívnych zvukov a húkania. Sovy lesné sú komunikatívne vtáky, používajú široký repertoár zvukov a hlasov pri rôznych situáciách. Vyššie uvedené poznatky Vám dúfam trochu ozrejmia komunikáciu sov a prípadne nebudete prekvapení po započutí rôznych škrekov v lese.  

utorok 31. marca 2015

Projekt na prieskum lesných porastov Pro Silva štartuje

Pripravené puzdrá, diktafóny a externé batérie
Od apríla začína realizácia projektu Vplyv obhospodarovania lesov Pro Silva na populácie sov a diverzitu vtáčích spoločenstiev, kde bude cieľom prvotné porovnanie počtu teritórií sovy lesnej v porastoch lesa obhospodarovaných spôsobom Pro Silva a v lesoch obhospodarovaných tradične. Odkaz na manažment lesov Pro Silva nájdete v časti Ochrana na tomto blogu. Okrem zaznamenania počtu teritórií sov bude cieľom zistiť druhové zloženie vtáčích spoločenstiev - najmä vyskytujúce sa druhy ďatľov a ostatných spevavcov. Celý prieskum bude realizovaný pomocou diktafónov - digitálnych záznamníkov, ktoré budú zaznamenávať zvuky vtákov počas niekoľkých nocí  a svitaní. Záznamníky budú vybavené externou batériou, predlžujúcou výdrž o niekoľko dní. Vďaka takejto kombinácii vieme získať informácie o druhovom zložení vtáčieho spoločenstva na lokalitách z niekoľkých dní, čo by inak nebolo možné. Na základe rozoznávania hlasu jedincov pomocou spektrogramov vieme stanoviť i počet ozývajúcich sa samcov sovy lesnej z plochy cca. 2 km2. Projekt bude prebiehať od jari do jesene 2015 v Malých Karpatoch. Po skončení projektu budú diktafóny využívané naďalej v sledovaní prírodných rezervácií Pohanská, Hlboča a Zlatá Studnička. A tiež v ďalšom výskume. Projekt bol podporený Ochranou dravcov na Slovensku v rámci Malých členských projektov.

sobota 21. marca 2015

Cestné komunikácie - vážny problém

Zrazená sova lesná (Strix aluco) Foto: R. Slobodník
Ohrozenie populácií sov súvisí najmä so stratou prirodzených biotopov. No časť sov je ohrozená, minimálne lokálne, fragmentáciou (rozdrobovaním) biotopov pomocou ciest. Zároveň cesty predstavujú aj priame nebezpečenstvo kolízií s vozidlami.Najväčšie riziko predstavujú pre čerstvo lietajúce mláďatá, ktoré nevedia ešte dobre lietať a manévrovať. Zrážky s vozidlami sú pri sovách častejšie ako napr. pri dravcoch. Sovy lovia prevažne pomocou sluchu - najmä druhy žijúce v otvorenej krajine lietajú nízko nad poľom či lúkou. Navyše okraj ciest je často kosený, trávnatý. Zdržujú sa tu hraboše a iné malé cicavce ako piskory či chrčky a potkany. Sovy potom prirodzene sledujú takéto biotopy, pričom sú ohrozené vozidlami. Zrážky s vozidlami hrozia najmä plamienke driemavej, kuvikovi obyčajnému a myšiarke ušatej. Tieto druhy sa vyskytujú v otvorenej krajine, ktorá je rozdelená cestami. Obeťami zrážok s vozidlami sa stávajú tiež lesné druhy sov - predovšetkým ak je les rozdelený cestou či cestami. Na základe údajov z krúžkovania sa zistilo, že najviac nálezov uhynutých sov lesných (Strix aluco) bolo nájdených do 1 km od hniezda. Čiže ak je miesto hniezdenia menej ako 1 km od cesty, hrozí vyššie riziko kolízie s vozidlom - najmä u mladých jedincov, ktoré sú vyháňané rodičmi z rodičovského teritória.

Ako zabrániť kolíziám? 
Je to ťažká odpoveď, keďže do úvahy musí byť braných viacero faktorov. Všeobecne sa odporúča niekoľko opatrení, ktoré ale nemusia vyhovovať iným vtákom a živočíchom. Jedno opatrenie je zníženie rýchlosti na rizikovom úseku. Vtáky majú viac času na reakciu a vyššiu šancu vyhnúť sa kolízii. V ideálnom prípade by mala byť rýchlosť na niektorých úsekoch znížená na menej ako 50 km/h. Pre sovy môže byť vhodné pozdĺž cesty vysadiť kroviny a donútiť ich nadletovať ponad porast. Toto riešenie, ale vytvára riziko kolízie pre spevavce ktoré kry využívajú na odpočinok či počas migrácie a ako zdroj potravy. Zníženie rýchlosti sa môže viazať na obdobie roka - spravidla pri sovách je to osamostatňovanie sa mláďat (júl-september). Na rizikových úsekoch sa odporúča, aby plochy pozdĺž ciest neboli pre sovy atraktívne z hľadiska potravy (ideálne ich zúžiť).

Dosiahnuť zlepšenie v prevencii rizika kolízií so sovami a inými živočíchmi si v prvom rade vyžaduje dobrú identifikáciu rizikových úsekov. Na pravej strane blogu nájdete odkaz na online mapu s evidovanými kolíziami - vložiť údaj môže každý ak zaznamenal úhyn na ceste. Tieto údaje nám v budúcnosti môžu pomôcť pri poznaní úsekov ciest z hľadiska kolízii so zvieratami. Ak máte údaj o zrazenom živočíchovy, aj keď neviete o aký druh ide, zapíšte ho napriek tomu do mapy. Pomôžete v evidencii.

pondelok 2. marca 2015

Monitoring sov pokračuje

Cintorín
Po krátkej prestávke pokračuje monitoring na úpätí Malých Karpát. Boli navštívené body v okolí kopca Kamzík a na Bielom kameni (hrad nad Svätým Jurom). Zaujímavé bolo, že neboli zaznamenané žiadne sovy - pravdepodobne pre horšie poveternostné podmienky ako slabý vietor, nízka teplota vzduchu...Najbližšie dni budú skontrolované ďalšie lokality v Mestských lesoch v Bratislave a tiež znova v oblasti Svätého Jura. Okrem nočného monitoringu boli prezreté skaly v oblasti Devínskej Kobyly. Cieľom bolo nájsť odpočinkové miesta sov a zozbierať zvyšky po ich potrave. Na dvoch miestach boli nájdené zvyšky neurčených kostí z cicavcov (končatiny). Počas leta budú tiež prezreté ďalšie potenciálne odpočinkové lokality.Posledný februárový týždeň sme tiež prezreli dva menšie cintoríny v Bratislave (Ondrejský a Mikulášsky cintorín). Hľadali sme myšiarky - zimujúce i hniezdiace. No stopy po ich prítomnosti sme taktiež neobjavili.

Upravené 5.3.2015 - navštívený bod pri Kamzíku (3.3.2015), bol počutý jeden samec sovy lesnej. Reagoval na vábenie. Nižšie je link kde sa dá vypočuť hlas tohto samca. Hlas samca (3.3.2015) pri Kamzíku.
5.3.2015 počutý ozývajúci sa samec asi 500 m južne od horárne Krasňany. Relatívne silný vietor a chlad znemožňovali dôkladnejší nočný monitoring.
17.3.2015 na bode pod Kamzíkom počuté dva samce sovy lesnej v oblasti kopca Chlmec. Na Chlmci sú takto zaznamenané minimálne tri teritóriá sov. Po ceste späť bol znova počutý húkajúci pár (samec i samica spolu húkali) v lese nad oblasťou Koliba. Večer bolo bezvetrie a jasno, zároveň bolo niekoľko dní pred novom, podmienky boli ideálne na nočný monitoring. Hlas samice z okolia Kamzíka spolu so samcom, samica začne "vrešťať" prvá potom zahúka samec, nato vstúpi samica a ukončí to samec. Medzi ozývaním sa boli dlhé pomlky, preto len taký krátky úsek je zaznamenaný.
24.3.2015 počuté dva samce a jedna samica sovy v oblasti lesov Chlmca nad Peknou cestou. Z diaľky počuté jedince sov. 
16.4.2015 na lokalite Spariská (časť Malá Baňa) boli po súmraku počuté dva samce a jedna samica. Blízo vedľa cesty. Nižšie pri horárni Krasňany bola ešte počutá jedna samica - kontaktne sa ozývala. 
 

streda 18. februára 2015

Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum)

Foto: Karol Šotnár
Popis
Naša najmenšia sova s malou hlavou, veľká ako vrabec. Lieta na dlhšie vzdialenosti vo vlnovkách (ako ďatle). Perie je hnedé a pokryté zvrchu bielymi bodkami, zospodu je svetlý s hnedou hruďou a čiarkovaným bruchom. Dĺžka tela je približne 15-17 cm. Váha tela je 47-83 g. Hlas je možné vypočuť tu.


Rozšírenie
Vyskytuje sa v Európe a Ázii. Obýva ihličnaté a zmiešané lesy. Typickým biotopom sú severské ihličnaté lesy (tajga). Je stály a prelietavý. Počas zimy zaletujú niektoré jedince z hôr do nižších polôh. Podobne vtáky zo severu sa počas zimy vyskytujú v južnejších oblastiach.

Rozšírenie na Slovensku
Populácia na Slovensku sa odhaduje na 1000-1500 párov. Obýva najmä ihličnaté lesy od 410 m n.m. až po hornú hranicu lesa. Vyskytuje sa v oblasti ihličnatých lesov - jedľových a smrekových. Hniezdi najmä v oblasti stredného a severného Slovenska.


Foto: Sergey Yeliseev
Rozmnožovanie
Samecsa zdržuje  v teritóriu počas celého roka. Tok prebieha od začiatku marca. Hniezdi v dutinách stromov a v búdkach. Využíva najmä dutiny po ďatľovi veľkom. Hniezdiť začína koncom apríla až začiatkom mája. Vajcia sú guľaté a biele v počte 3-6. Na znáške sedí iba samica po dobu cca. 28 dní. Potravu nosí samec, samica ostáva pri mláďatách. Starostlivosť o mláďatá trvá v dutine 30 dní. Potom sú ešte dokrmované mimo hniezda po dobu asi 3 týždňov.

Potrava
Potravu loví počas súmraku a úsvitu v lese. Na korisť striehne z vyvýšeného miesta. Na jeseň často loví potravu do zásoby. Korisť predstavujú hlodavce a vtáky. Najmä počas zimy loví viac spevavcov.

Foto: Alastair Rae
Ochrana druhu
Je ohrozený stratou vhodných biotopov - vplyvom ťažby starých lesných porastov, fragmentáciou biotopov a tiež kalamitami. Likvidácia stromov s dutinami predstavuje najväčšie ohrozenie pre tento druh. V intenzívne obhospodarovaných lesoch s nedostatkom dutín pomáha vyvešiavanie vhodných búdok. Časť populácie je ohrozená vplyvom predačného tlaku od väčších druhov sov - najmä sovy lesnej a dlhochvostej. Neprimeraným vyvesiavaním veľkých búdok na malej ploche môže dochádzať k vysokému predačnmu tlaku na menšie druhy sov ako pôtik a kuvičok. Každý ochranársky zásah je potrebné zvážiť s ohľadom na iné druhy, ktoré môžu byť potencionálne vystavené vysokému predačnému a konkurenčnému tlaku.

Pôtik kapcavý (Aegolius funereus)

Popis
Foto: Amy McAndrews
Malá sova s veľkou hlavou, krídla sú guľaté. Lieta priamo s rýchlymi údermi krídel a priamym plachtením. Perie je hnedé a pokryté zvrchu bielymi bodkami, zospodu je svetlý s hnedými škvrnami. Dĺžka tela je približne 20-30 cm. Váha tela je 100-194 g. Hlas je možné vypočuť tu.

Rozšírenie
Vyskytuje sa v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Obýva predovšetkým ihličnaté lesy, menej zmiešané a vzácne listnaté lesy. Typickým biotopom sú severské ihličnaté lesy (tajga). Teritórium obýva počas celého roka, no v čase tuhých zím a osamostatňovania sa mladých jedincov vykonáva i dlhšie prelety (niekoľko 100 km).

Rozšírenie na Slovensku
Populácia na Slovensku sa odhaduje na 400-600 párov. Obýva najmä ihličnaté lesy od 600 m.n.m. až po hornú hranicu lesa. Vyskytuje sa v oblasti ihličnatých lesov - jedľových a smrekových. Hniezdi najmä v oblasti stredného a severného Slovenska.

Foto: Hans Olofsson
Rozmnožovanie
Samec ostáva v teritóriu počas celého roka. Tok prebieha najmä od polovice marca. Hniezdi v dutinách stromov a v búdkach. Využíva najmä dutiny po tesárovi čiernom. Vajcia sú guľaté a biele v počte 4-7. Na znáške sedí iba samica po dobu 26-27 dní. Potravu nosí samec, samica ostáva pri mláďatách. Starostlivosť o mláďatá trvá v dutine 30-35 dní. Potom sú ešte dokrmované mimo hniezda.

Potrava
Potravu loví počas noci v lese. Zväčša striehne z pozorovateľne. Korisť predstavujú hlodavce a vtáky, ktorých zastúpenie kolíše počas roka a ročného obdobia.


Ochrana druhu
Juvenil, Foto: Andy Jones



Je ohrozený stratou vhodných biotopov - vplyvom ťažby starých lesných porastov, fragmentáciou biotopov a tiež kalamitami. V intenzívne obhospodarovaných lesoch s nedostatkom dutín pomáha vyvešiavanie vhodných búdok. Časť populácie je ohrozená kolíziami s vozidlami a na niektorých lokalitách vplyvom predačného tlaku od väčších druhov sov - najmä sovy lesnej a dlhochvostej. Neprimeraným vyvesiavaním veľkých búdok na malej ploche môže dochádzať k vysokému predačnmu tlaku na menšie druhy sov ako pôtik a kuvičok. Každý ochranársky zásah je potrebné zvážiť s ohľadom na iné druhy, ktoré môžu byť potencionálne vystavené vysokému predačnému a konkurenčnému tlaku.

sobota 14. februára 2015

Piesky - hľadanie dutín

Dutina po tesárovi
Dnes pokračovalo hľadanie dutín vo vybraných štvorcoch a v miestach, kde boli zaznamenané teritória sovy lesnej. Prešiel som južný svah kopca Piesky, je tu malý vrchol skadiaľ je výhľad na dolinu medzi Pieskami a Veľkou Baňou. Sneh bol navrchu tvrdý, no po zaťažení sa prebáral. Zlá kombinácia. Niekoľko metrov od vrchola bola zaznamenaná stará dutina po tesárovi čiernom. Ten tu bol i videný, keď na okolitých stromoch hľadal potravu a aj sa ozýval. Napokon boli objavené dve dutiny - druhá bola na buku, vytvorená hnilobnými procesmi po odlomení konára. Okolité stromy neboli vhodné na tvorbu dutín, keďže boli prevažne stredných hrúbok. Porasty sú podľa veku staré (vyše sto rokov), čo minimálne znamená vyššiu produkciu semien a plodov - potravy pre hlodavce, tvoriace najčastejšiu potravu sov - v porovnaní s mladšími stromami. Minulú jar tu bol pozorovaný pár sov lesných,  hniezdnych možností tu nie je veľa, vek porastu a výskyt tesára čierneho poukazuje na výskyt ďalších dutín.

utorok 10. februára 2015

Výrik lesný (Otus scops)

Foto: Karol Šotnár
Popis
Malá sova, má relatívne dlhšie krídla. Let je vlnkovitý, podobný letu ďatla. Hlava je menšia s malými perovými uškami. Perie je pokryté mnohými vlnkami a čiarkami, zdiaľky vyzerá byť jednoliato hnedé. Je to naša druhá najmenšia sova, dĺžka tela je približne 16-20 cm. Váha tela je 60-135 g. Hlas je možné vypočuť tu.

Rozšírenie
Vyskytuje sa v Európe, Ázii a severnej Afrike. Je sťahovavý, južné populácie populácie v južnej Európe sú prelietavé. Zimuje v Afrike. Obýva okraje lesov na nížinách a pahorkatinách, remízky, poľné lesy, lúky a pasienky s osamelými stromami, staré sady, záhrady a parky. V Európe hniezdi najmä v oblasti Stredomoria.

Rozšírenie na Slovensku
Populácia na Slovensku sa odhaduje na 40-80 párov. Žije skryto, preto je populácia iba odhadovaná. Obýva najmä nížiny a pahorkatiny. Bežnejší je počas ťahu - kedy je výriky možné počuť z oblasti vegetácie pozdĺž vodných tokov či parkov. Najčastejšie je jeho výskyt známy z líniovej vegetácie pozdĺž vodných tokov, parkov a záhrad.

Foto: Karol Šotnár
Rozmnožovanie
Prilieta k nám v apríli. Tok prebieha po prílete zo zimovísk od konca apríla. Hniezdiť začína v máji. Vajcia sú guľaté a biele v počte 2-5. Samica sedí na znáške 24-25 dní. Starostlivosť o mláďatá trvá 21-22 dní. Potom sú ešte dokrmované mimo hniezda. Rodina ostáva spolu až do augusta. V septembri odlieta na zimoviská do Afriky.

Potrava
Potravu tvorí najmä hmyz - kobylky chrobáky, červy a hlodavce. V menšej miere sa živí tiež inými drobnými cicavcami a spevavcami. Loví najmä za súmraku a v noci.


Ochrana druhu
Foto: Karol Šotnár
Je ohrozený najmä úbytkom vhodných hniezdnych biotopov vplyvom intenzívneho poľnohospodárstva. Úbytkom pasienkov s roztrúsenými stromami, ničením líniovej vegetácie pozdĺž vodných tokov. Premenou starých sadov na sady s mladými stromami. Vysoké používanie insekticídov vplýva na úbytok hlavnej potravy - hmyzu. Ako ochranné opatrenie vie pomôcť vyvešiavanie búdok na miesta s výskytom výrika.

pondelok 9. februára 2015

Sova dlhochvostá (Strix uralensis)

Foto: Lorenzo Magnis
Popis
Veľká sova, krídla na konci okrúhle. Nápadný je dlhý chvost. Hlava je veľká s výraznými očnými diskami a tmavými očami, ktoré sú menšie ako u sovy lesnej. Zospodu je perie svetlé s vertikálnymi čiarkami. Sfarbenie je sivé. Zobák je žltkastý. Dĺžka tela je približne 50-62 cm. Váha tela je 500-1200 g. V závislosti od geografickej rasy. Hlas je možné vypočuť tu.

Rozšírenie
Vyskytuje sa v Európe a Ázii. V Európe a Ázii obýva na severe ihličnaté lesy. V strednej Európe sú typickým útočišťom staré bukové lesy s čistinami a lúkami. Najväčšia časť populácie hniezdi v Rusku. V Európe je najväčšia populácia vo Fínsku - najmä vďaka búdkam.

Rozšírenie na Slovensku
Foto: Tatiana Bulyonkova
Populácia na Slovensku sa odhaduje na 700-1000 párov. Hniezdi predovšetkým na východnom Slovensku v pohoriach, ale i nížinách. Postupne cez Karpaty preniká do západných oblastí Slovenska. Vyžaduje staré lesy (najmä bučiny) so stojacim mŕtvym drevom (pahýľe a stromy s veľkými dutinami). Alebo s hniezdami dravcov a búdkami. Cez zimu sa objavuje na nížinách i v blízkosti ľudských sídiel.

Rozmnožovanie
Tok prebieha vo februári. Hniezdiť začína v priebehu marca. Počet vajec (3-6 ks) závisí od množstva potravy v danom roku. Vajcia sú guľaté a biele. Samica sedí na znáške 27-29 dní. Starostlivosť o mláďatá v hniezde trvá okolo 35 dní. Potom sú ešte dokrmované mimo hniezda. V blízkosti mláďat sú rodičia často veľmi agresívny a razantne útočia aj na človeka. 

Foto: Rafael Vila

Potrava
Potravu tvoria najmä lesné hlodavce, v menšej miere sa živí tiež inými cicavcami a vtákmi. Loví ich spravidla sledovaním priestoru z vyvýšeného miesta. Loví najmä za súmraku a v noci.


Ochrana druhu
Je ohrozená najmä úbytkom vhodných hniezdnych biotopov. Predovšetkým nedostatkom stromov s veľkými dutinami, pahýľov a hniezd dravcov. Čiastočne sa dá tento problém riešiť búdkami, len je potreba brať do úvahy zvýšený tlak na menšie druhy sov. V oblastiach s vyššou hustotou osídlenia hrozia kolízie s motorovými vozidlami a stĺpmi vysokého napätia. Je tiež predmetom nelegálneho odstrelu.

Myšiarka močiarna (Asio flammeus)

Popis
Foto: Rudo Jureček
Stredne veľká sova, krídla na konci špicaté. Hlava s malými uškami viditeľnými v pokoji, nie počas letu. Počas letu zospodu veľmi svetlá až biela s čiernymi škvrnami na konci krídel. Oči sú žlté. Zvrchu je hnedá. Chvost je krátky. Dĺžka tela je približne 33-43 cm. Hlas je možné vypočuť tu.

Rozšírenie
Vyskytuje sa na severnej pologuli, časť populácií žije i v Južnej Amerike, tichomorských a atlantických ostrovoch. Zimuje tiež v Afrike a Ázii. V Európe sú najmä severské populácie migrujúce, môžu migrovať viac ako 2000 km. Obýva najmä otvorenú krajinu - pasienky, úhory, slaniská, lúky a mokrade. Často sa združuje do kŕdľov podobne ako myšiarka ušatá. Môžu vytvárať i zmiešané kŕdľe.   
Foto: Sergey Pisarevskiy

Rozšírenie na Slovensku
Vyžaduje otvorenú krajinu pre lov potravy. Žije v nížinách a pahorkatinách. Hniezdi vzácne a nepravidelne v nížinách. Hniezdnym prostredím sú lúky a úhory. Počas zimy bez snehovej pokrývky sa kŕdľe zdržujú počas dňa na slaniskách, lúkach a úhoroch. Na stromoch odpočívajú najčastejšie cez zimu so snehom.

Rozmnožovanie
Foto: Sergey Yeliseev
Hniezdiť začína v priebehu marca až mája, niekedy skôr. Samec nad hniezdiskom predvádza tok - krúži a poletuje nad teritóriom, strmhlav sa spúšťa smerom k zemi. Aktívne sú počas hniezdenia i behom dňa. Myšiarka močiarna ako jediná nača sova stavia vlastné hniezdo na zemi. Hniezdo je postavené zo stebiel tráv a ostríc a podobného materiálu.  Počet vajec v znáške sa spravidla pohybuje od 3-7 ks. Vajcia sú čisto biele. Na násade sedí samica, ktorá začína sedieť od prvého vajca. Doba sedenia na vajciach je 24 - 28 dní. Lietať začínajú vo veku asi 35 dní. Pohlavne dospievajú v druhom roku života.

Potrava
Potravu tvoria najmä hlodavce, v menšej miere sa živí tiež spevavcami. Loví ich spravidla počas nízkeho pátravého letu ponad lúky, úhory a polia. Loví najmä za súmraku ale v priebehu hniezdenia i počas dňa.  

Foto: Hans Olofsson

Ochrana druhu
Je ohrozená najmä úbytkom vhodných hniezdnych biotopov. Rozorávaním úhorov, odvodňovaním mokradí a slanísk. Z prirodzených faktorov redukujú populáciu zimy s vysokou snehovou pokrývkou. 

nedeľa 8. februára 2015

Mapovanie dutín - Veľká Baňa

V časti lesa na svahu Veľkej Bane boli mapované dutiny vhodné pre sovu lesnú. Napokon boli zaevidované iba dve nové dutiny v tejto oblasti. Okrem dutín bol pozorovaný jeden tesár čierny, brhlík a myšiak lesný.
Sneh ešte neustúpil, bola preto prejdená len malá časť lesa. Táto časť bola vybraná spolu s ďalšími štyrmi lokalitami - kde budú dohľadávané dutiny, aby mohli byť počas hniezdenia skontrolované. Na kontrolu ostávajú ešte porasty na kopci Piesky, Malej Bani a severnej strane Devínskej Kobyly. Ak bude dostatok času, tak budú prehľadané i iné časti porastov - najmä v mestských lesoch. Taktiež pomôže, ak v lese natrafíte na dutinu s priemerom aspoň 10 cm, môžete mi poslať súradnice alebo fotku so súradnicami. Informácie určite využijem.

sobota 31. januára 2015

Ako sovy prežívajú zimu

Zima zvyčajne výrazne ovplyvňuje správanie a prežitie živočíchov. Zima so snehovou pokrývkou predstavuje výrazný faktor ovplyvňujúci sovy. Niektoré sovy počas zimy migrujú na juh - výrik lesný, myšiarka močiarna, myšiarka ušatá a niektoré sa zime a snehovej pokrývke prispôsobili. Prispôsobili sa druhy, ktoré žijú vo svojom teritóriu počas celého roka, no najmä mladé vtáky zimu častokrát neprežijú. Výška snehovej pokrývky výrazne ovplyvňuje sovy k prístupu najčastejšej potravy - zemných cicavcov. Dlhotrvajúce pokrytie povrchu snehom ovplyvňuje napr. časť populácie sovy lesnej, plamienku driemavú i myšiarku ušatú. Naproti tomu druhy ako sova dlhochvostá a sova tmavá v zime lovia zemné cicavce i pod snehom. Umožňuje im to citlivý sluch (počujú cicavce i pod snehom) spolu s prispôsobením tela na presné zameranie zvuku koristi. Tieto druhy tiež prevažne lovia z posedu, čo šetrí energiu a zároveň sú i väčšie - majú menšiu stratu tepla, sú odolnejšie voči chladu a nedostatku potravy a ich potrava v čase núdze je variabilnejšia. Nedostatok zemných cicavcov počas zimy so snehovou pokrývkou viaceré druhy vyvažujú lovením tzv. "náhradnej potravy". Zvyčajne ju predstavujú vtáky či iné druhy cicavcov - ako napr. druhy žijúce v blízkosti ľudských obydlí (potkany, myši).  

nedeľa 18. januára 2015

Hlasová aktivita sov počas roka

Pre sovy žijúce na Slovensku (okrem výrika lesného) je typické obdobie obhajoby teritórií a tvorby párov koncom zimy (polovica februára až marec). Toto obdobie sa nazýva obdobie jarného toku sov. Počas tohto obdobia sú sovy hlasovo aktívne a dajú sa pomerne ľahko monitorovať. Okrem obdobia jarného toku je hlasová aktivita výraznejšia počas jesene (spravidla od konca augusta do konca októbra). Sovy sa samozrejme ozývajú i mimo tohto obdobia, ale s menšou intenzitou. Spravidla ak sú vyprovokované votrelcom v teritóriu. Naša najbežnejšia sova - sova lesná (Strix aluco) sa počas roka ozýva pravidelne, výskumy potvrdili dva vrcholy aktivity - jarný a jesenný tok, no jej hlasová aktivita je i mimo jari a jesene vysoká. December i január sú považované za mesiace s nízkou hlasovou aktivitou sov, ale i v tieto mesiace nie je nič nezvyčajné sovy počuť. Vyprovokovať k toku a teritoriálnemu správaniu ich napríklad môže výraznejšie oteplenie počas zimy či ozývajúci sa jedinec z inej časti územia. Výrazné výkyvy v teplote sú bežné v posledných rokoch, najmä v nižšie položených oblastiach. Ak trávite svoj voľný čas v prírode, počkať do večera na okraji lesa či priamo v lese poskytne možnosť nahliadnuť do života sov každému návštevníkovi.

Výsledky MČP: Výrik lesný (Otus scops) v CHVÚ Malé Karpaty a CHVÚ Záhorské Pomoravie

Lokalita pri Vysokej pri Morave
Minulý rok (2014) bol realizovaný malý členský projekt podporený mimovládnou organizáciou Ochrana dravcov a sov na Slovensku - Výrik lesný (Otus scops) v CHVÚ Malé Karpaty a CHVÚ Záhorské Pomoravie. Akustickým monitoringom bolo sledovaných 16 lokalít (7 v CHVÚ Záhorské Pomoravie a 9 v CHVÚ Malé Karpaty). Priemerne boli zaznamenané 3 noci na lokalite – neboli nahrávané kontinuálne ale pomocou troch dvojhodinových záznamov za noc. Ako doplnok na lokalitách nesledovaným akustickým monitoringom bola kontrolovaná prítomnosť výrika vábením pomocou nahrávky. Takto boli kontrolované najmä lokality nachádzajúce sa medzi dvoma lokalitami sledovaných diktafónmi. 




Lokalita Rosslerov lom
Počas trvania projektu bolo akustickým monitoringom a terénnym monitoringom zaznamenaných 142 údajov o výskyte vtákov na 20 lokalitách.Okrem zistených druhoch boli pri výrikovi lesnom, sove obyčajnej a výrovi skalnom pri akustickom monitoringu zaznamenané tiež negatívne záznamy. Cieľový druh výrik lesný bol zaznamenaný s určitosťou na jednej lokalite – v poraste nelesnej drevinovej vegetácie vŕb a topoľov pri toku Malina 9.5.2014. Výrik bol zaznamenaný, keď sa opakovane ozýval teritoriálnym hlasom z uvedeného porastu počas dažďa. Zo zaujímavých pozorovaní treba uviesť záznam výra krátko sa ozývajúceho z oblasti nad Peknou cestou 13.5.2014. V oblastiach v blízkosti lesa bolo zaznamenaných 11 údajov o výskyte sovy obyčajnej. 

Z dôvodu časovej náročnosti boli preskúmané iba lokality v južnej časti Záhorskej nížiny a Malých Karpát, so zameraním na potenciálne vhodné biotopy pre tento druh. V budúcnosti by bolo vhodné pokračovať v monitoringu od Modry ďalej na sever a tiež v oblasti západných svahov Malých Karpát, kde je iný typ biotopov (bez viníc).

nedeľa 11. januára 2015

Monitoring sov v Malých Karpatoch (časť 2.)

Nad Svätým Jurom
Počas jesene boli s využitím akustického monitoringu zmonitorované dva štvorce v oblasti okolo Svätého Jura. Oba štvorce sú pokryté prevažne stredne starými až staršími porastmi buka (60-100 rokov). Počas niekoľkých nocí boli oba štvorce sledované s cieľom zistiť počet teritórií sov. Prekvapivo bolo zaznamenaných iba niekoľko húkajúcich samcov. Väčšina teritórií bola stanovená na základe dvojitých registrácií agresívne sa ozývajúcich jedincov, ktoré reagovali na seba navzájom. Na ploche dvoch štvorcov (2x2 km) boli zaznamenané 4 a 3 teritóriá. Hustota sov dosahuje 1 resp. 0.75 teritória/km2. Všetky výsledky budú využité pri zhodnotení vplyvu veku porastov a klimatologických faktorov na populáciu sovy obyčajnej (Strix aluco).

Plamienka driemavá (Tyto alba)

Foto: A. Roux

Popis
Stredne veľká sova, krídla na konci špicaté. Hlava je srdcovitého tvaru. Krk dlhý a nápadný pri vyhľadávaní potravy. Oči sú tmavé. Sfarbenie tela je zospodu biele až žlté. Krídla a chrbát sivé. Chvost je krátky. Dĺžka tela je približne 29-44 cm. Hlas je možné vypočuť tu.

Rozšírenie
Vyskytuje sa po celom svete s výnimkou tropických a severských oblastí a Sahary. V Európe obýva najmä staré usadlosti, poľnohospodárske družstvá, stodoly, kostoly a staré stavby s dostatkom možností na úkryt. V niektorých štátoch hniezdi tiež v dutinách stromov a v skalných puklinách.  

Rozšírenie na Slovensku
Vyžaduje otvorenú krajinu pre lov potravy a staré budovy či iné stavby na hniezdenie. Žije v nížinách a pahorkatinách. Najčastejšie sa vyskytuje v areáloch poľnohospodárskych družstiev. Stav populácie na Slovensku sa odhaduje na 400-600 párov.


Foto: D. Curtis
Rozmnožovanie
V teritóriu kde hniezdi sa zdržuje celý rok. Nemigruje. Hniezdi zvyčajne v máji, niekedy skôr. Na Slovensku hniezdi na povalách hospodárskych budov, stodolách, holubníkoch či v konštrukciách mostov. Počet vajec v znáške sa spravidla pohybuje od 4-7 ks. Vajcia sú čisto biele. Na násade sedí samica, ktorá začína sedieť od prvého vajca. Doba sedenia na vajciach je 30 - 34 dní. Starostlivosť o mláďatá trvá do osem týždňov. Pohlavne dospievajú po prvom prezimovaní.

Potrava
Potravu tvoria najmä hlodavce a hmyzožravce (piskory), v menšej miere sa živí tiež spevavcami a netopiermi. Loví ich spravidla počas nízkeho pátravého letu ponad lúky, úhory a medze.  
Foto: K. Šotnár


Ochrana druhu
Je ohrozená najmä úbytkom vhodných hniezdnych možností. Spravidla renováciou a likvidáciou starých hospodárskych budov, stodôl, rekonštrukciou kostolov. Nebezpečenstvo predstavuje doprava v blízkosti miest hniezdenia a úbytok úhorov a medzí - miest so stabilnou populáciou drobných hlodavcov. Z prirodzených faktorov redukujú populáciu zimy s vysokou snehovou pokrývkou.