nedeľa 20. júla 2014

Dutiny - význam pre sovy

Väčšina druhov sov na Slovensku využíva dutiny v stromoch viac či menej pravidelne. Medzi druhy hniezdiace  v dutinách môžeme zahrnúť všetky lesné druhy, s výnimkou výra skalného obývajúceho najmä skalné steny a hniezda dravcov a sovy dlhochvostej hniezdiacej najmä na vrcholci zlomených stromov a v hniezdach dravcov. Dutiny tiež zriedkavo obsadzuje myšiarka ušatá, no nehniezdi v nich pravidelne. Pre ostatné druhy sú dutiny základnou možnosťou pre hniezdenie, keďže poskytujú bezpečný úkryt pred predátormi a nepriazňou počasia.

Dvojitá dutina
V stromoch vznikajú dutiny dvojakým spôsobom - prirodzene rozkladom dreva za pomoci drevokazných húb a vplyvom počasia, čím sa dutina časom rozširuje. Dutiny úzko súvisia s vekom a druhom stromov, staršie porasty majú spravidla viac dutín ako mladšie a tiež napr. v duboch sa tvoria dutiny častejšie ako napr. v smrekoch. Druhý spôsob súvisí s činnosťou ďatľov - tieto si vytvárajú dutiny samostatne, pričom majú rôznu veľkosť - podľa veľkosti druhu. Dutiny po ďatľoch sú dôležité najmä pre menšie druhy sov hniezdiace v ihličnatých lesoch, kde sa prirodzené dutiny tvoria v menšej miere pričom tieto lesy sú často intenzívne obhospodarované. Hniezdia v nich kuvičky vrabčie (Glaucidium passerinum) a pôtiky kapcavé (Aegolius funereus). Väčšie druhy sov, ako sova lesná (Strix aluco) potrebujú väčšie dutiny, preto využívajú prevažne prirodzené dutiny a dutiny po tesárovi čiernom (Dryocopus martius). 


Prirodzená dutina
Okrem sov sú na dutiny viazané mnohé živočíchy, od rôznych druhov chrobákov, blanokrídlovcov (osy, sršne, včely) až po cicavce a vtáky ako holuby či sýkorky. Sovy ich okrem hniezdenia využívajú i na odpočinok najmä v mimohniezdnom období. V hospodárskych lesoch mladšieho veku (spravidla pod 80 rokov) je tvorba dutín obmedzená, ako určitá pomoc nielen sovám sa vyvešiavajú búdky do takýchto porastov, aby sa aspoň čiastočne pomohlo druhom, ktoré inak nemajú kde hniezdiť. Pri správnom zhotovení a ošetrení búdky, môže búdka fungovať až desiatky rokov. Primárne je ale potrebná ochrana a zachovanie starých porastov, pričom v chránených územiach je nutné používať čo najšetrnejšie spôsoby obhospodarovania lesa a pokiaľ je to možné ponechávať staré stromy s dutinami v poraste bez lesohospodárskych zásahov.

sobota 12. júla 2014

Myšiarka ušatá (Asio otus)

Popis
Stredne veľká sova, krídla na konci ostrejšie ukončené oproti sove lesnej. Hlava je
Myšiarka ušatá (Asio otus)
charakteristická nápadnými perovými uškami, ktoré však počas letu a odpočinku často nie sú vidieť. Údery krídel počas letu sú pomalšie ako pri sove lesnej, počas lovu strieda aktívny let s plachtením nízko nad zemou. Oči sú oranžovo sfarbené, sfarbenie tela je zospodu hnedé s jemnými čiarkami. Chvost je relatívne krátky. Dĺžka tela približne 40 cm. Rozpätie krídel 90 - 100 cm. Hlas je možné vypočuť tu, teritoriálny hlas predstavuje v prepise krátke akoby tlmené "hu". Počas toku je typické tlieskanie krídlami počas letu. 


Rozšírenie

Vyskytuje sa v oblastiach severnej pologuľe - Európe, Ázii a Amerike. Obýva najmä riedke lesy s otvorenými plochami, prípadne okraje týchto lesov a otvorenú krajinu s remízkami a stromoradiami. Tiež obsadzuje i biotopy v blízkosti ľudských obydlí (parky, záhrady so starými stromami, staré sady, cintoríny). Vyžaduje na hniezdenie najmä staré hniezda vrán a strák.

Rozšírenie na Slovensku

Obýva najmä nížiny a pahorkatiny s otvorenými plochami, stromoradiami a remízkami . Často hniezdi i priamo v mestách a na dedinách, najmä na cintorínoch a v parkoch. Počas zimy k nám dolietajú jedince zo severu, na vhodných miestach ako sú ihličnaté stromy v parkoch a na cintorínoch sa zhromažďuje často veľký počet jedincov - niekoľko desiatok až vyše sto. 

Rozmnožovanie

Tok začína ešte počas zimy, zväčša od februára, prejavuje sa tlieskaním krídel a tlmeným "hu". Vajcia znáša najčastejšie od druhej polovice marca až do začiatku apríla do starého hniezda alebo hniezdnej podložky. Vajcia sú biele, ich počet závisí od množstva potravy - väčšinou 5-6. Na vajciach sedí 27-28 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 3-4 týždňoch a zdržujú sa v okolí hniezda. Lietať dokážu po asi 5 týždňoch od vyliahnutia. Ešte niekoľko týždňov sa zdržujú v teritóriu rodičov a pýtajú potravu od nich. 
Zimujúce myšiarky ušaté v parku


Potrava

Myšiarka ušatá sa na Slovensku živí najmä hrabošom poľným. V zime tvoria malú časť jej potravy vtáky. Loví najmä počas letu nízko nad vegetáciou a niekedy z vyvýšeného miesta. 

Ochrana druhu

Patrí medzi neohrozené druhy z celosvetového pohľadu, na Slovensku je chránená. Jej ochrana je závislá najmä od dostatku hniezd iných druhov vtákov - najmä vrán a strák. Taktiež veľké straty spôsobuje automobilová doprava, keďže lietajú nízko nad zemou počas lovu a cesty často križujú ich teritóriá. V niektorých oblastiach je problém tiež nelegálny odstrel, najmä vystreľovanie hniezd. Dôležité je tiež zabezpečiť kľud na odpočinkových miestach, najmä kde zimujú väčšie kŕdle.