štvrtok, 3. augusta 2017

Mokrade - význam pre biodiverzitu

Mokraď - činnosť bobra
Všeobecne sa voda považuje za jednu z podmienok života. V prostredí prítomnosť vody znamená spravidla vyššiu biodiverzitu - rozmanitosť života. Tento vplyv si spravidla uvedomíme počas horúcich letných mesiacov pri nedostatku zrážok. Mnohé vodné plochy vysychajú, prípadne je ich vodná hladina zredukovaná. V týchto mokradiach prežívajú populácie obojživelníkov, rýb, hmyzu. Zároveň sú lákadlom pre stavovce ako netopiere, vtáky, ktoré sa prichádzajú napiť a tiež majú vyššiu šancu nájsť potravu v okolí.

Pri výskume nárokov jednotlivých druhov sa často hľadí na zloženie prostredia, ktoré daný druh obýva. Mokraď je navštevovaná vo dne aj v noci. Počas dňa sa prichádzajú napiť vtáky, a zároveň ich využívajú ako zdroj potravy nielen počas hniezdenia. Aj rozlohou malé mokrade, javiace sa inak nevyužívané, môžu byť využívané masovo počas migrácie - napr. bahniaky či kačice tu odpočívajú a zháňajú potravu. Niekedy sa zdržia iba niekoľko hodín a pokračujú ďalej v migrácii. Predovšetkým mokrade v nivách riek či v otvorenom priestore sú dôležitou migračnou zástavkou.

Mokraď v lese - činnosť bobra
Čo také mokrade v lesnom prostredí? Aj tu nájdeme vodné druhy vtákov ako kačice divé či trasochvosty horské. Majú ich radi aj sovy - sova obyčajná aj kuvičok vrabčí sú známy tým, že vyhľadávajú blízkosť vody. V kopcovitom prostredí sa voda vyskytuje prevažne vo forme malých potokov, bystrín, prameňov a mokradí. Tieto vznikajú často zahataním toku, napr. bobrom. Bobor má z našich živočíchov najväčší dopad na okolité prostredie. Takéto prirodzené vodné plochy sú lákadlom pre okolité organizmy, navyše činnosťou bobra dochádza aj k presvetleniu lesného porastu. Áno, padne aj niekoľko stromov, avšak takýto vplyv je iba v bezprostrednej blízkosti vodnej plochy. Zachytenie vody a dopad na biodiverzitu túto činnosť bohato vyvažuje. Počas otepľovania klímy je nedostatok zrážok veľkým problémom pre prírodu aj človeka, dostatočne veľké mokrade sú potom kľúčové prvky pre prežitie druhov v danom prostredí.





pondelok, 26. júna 2017

Prírodovedný krúžok v Bratislave!

Od 6. septembra 2017 otvárame nový prírodovedný krúžok SOVULE pre deti vo veku 6 až 13 rokov v okolí Devínskej Novej Vsi. Budeme sa stretávať na autobusovej zastávke pred Ternom každú stredu alebo piatok. Strávime spolu dve hodiny, pričom celý čas budeme vonku. Presný termín krúžkov prispôsobíme podľa počtu prihlásených osôb. Každý týždeň bude mať iné zameranie. 

Cieľom krúžkových aktivít bude upevňovanie pozitívneho vzťahu detí ku všetkým druhom rastlín a živočíchov, ako aj rozvíjanie tvorivosti a citlivého prístupu k prírode. Zábavnou formou naučíme deti pozorovať a objavovať zaujímavosti prírody. Máme k dispozícii ďalekohľady, lupy, mapy aj detektory na netopiere. Ak máte záujem o krúžok, napíšte nám na adresu sovulekruzok@gmail.com. Poplatok za krúžok je 20€ za 4 stretnutia.





Krúžok povedú vyštudovaní environmentalisti so skúsenosťami vo výskume a vzdelávaní Nat a Vlado.

Tešíme sa na Vás!


Aj v tomto prostredí sa budeme stretávať.

 

piatok, 9. júna 2017

Prvá rodinka vyletená

Smer juh
Koncom mája som išiel skontrolovať lokalitu - Devínske alúvium rieky Moravy. Zaujímali ma sovy a netopiere. Vyzbrojený bicyklom, detektorom, ďalekohľadom a čelovkou som sa tešil na príjemný presun chodníkom pozdĺž lúk s príjemným chladným a vlhkým vzduchom.

Marcheggske mosty - v lese boli sovy úspešné
Ako prichádzal západ slnka, trochu bola atmosféra narušená malými dotieravcami - komármi. Bez repelentu a v šortkách je ťažké ustáť opakujúce sa nálety. Napokon to nebolo také zlé a mohol som sa sústrediť na prebúdzajúci sa nočný život. Tentoraz ešte za svetla ma prebral zo sústredeného pozorovania hlas - "vek-vek". O chvíľu sa ukázal aj pôvodca hlasu - samica sovy obyčajnej (Strix aluco) varujúca lietajúce mláďa asi predo mnou. Stál som na okraji lúky, po chvíli som sa vzdialil asi sto metrov ďalej a mohol som sledovať obe sovy ako preletujú z okraja lužného lesa na osamelé vŕby na lúkach. V podstate je to pre ne ideálne prostredie, na okraji lesa a z osamelých vŕb môžu striehnuť na korisť bez toho aby museli po nej pátrať počas letu. Je to typický spôsob lovu viacerých sov a sova obyčajná nie je výnimkou. Preto často obýva parky uprostred miest a obcí - staré stromy poskytujú úkryt a možnosti na hniezdenie a kosené trávnaté plochy zase potravu. Keď sa sovy dlhšie nepresúvali, pobral som sa ďalej počúvať pás lužného lesa bližšie pri Devínskej Novej Vsi. Tu už ale sovy neboli, nie len teraz, ale ani na začiatku jari. 
Lúky s osamelými stromami - obľúbený biotop sov

utorok, 18. apríla 2017

Poznáme ich podľa hlasu

Samec z Medených Hámrov - ako na odkaze
Je možné poznať jednotlivé sovy bez toho, aby sme použili krúžky? To je otázka, ktorá trápila viacerých ornitológov. Aby zistili ako to s identifikáciou jednotlivých sov je, nahrávali mnoho hodín sovie húkanie v teréne. Potom porovnávali jednotlivé slabiky v hlase medzi jedincami a dospeli k tomu, že u viacerých druhov vieme s vysokou pravdepodobnosťou určiť porovnávaním hlasov či sa jedná o toho istého jedinca alebo nie.
U sovy obyčajnej (Strix aluco) vieme rozpoznať jednotlivé samce podľa spektrogramu a niekedy aj pomocou sluchu ak je teritoriálne húkanie veľmi špecifické. Na tomto odkaze nájdete netradičný hlas samca z lokality Medené Hámre - Borinka. Dôraz na začiatku húkania je relatívne netradičný a umožňuje jednoduché určenie samca počas nasledujúcich nocí. Po analýze zvyšných záznamov sa ukázalo, že toto volanie je iba dočasné - samec sa ozval aj tradične bez "zvísknutia". Zrejme to súvisí so vzrušením, keďže často mu odpovedala aj samica. Ak podľa sluchu nevieme určiť či ide o toho istého jedinca, vtedy nám pomôže nahratie volania na diktafón alebo telefón (je potrebné byť blízo húkajúcemu samcovi). V programe umožňujúcom zobrazenie spektrogramu (napr. Audacity) potom porovnáme hlas s inými (napr. so záznamami z minulých rokov).
Načo nám to bude? Predovšetkým to môžeme využiť na sledovanie vplyvu prostredia na jedince a prípadne určiť miesta kde sa sovy často neobmieňajú - útočiská pre populácie sov.
Samec z Pohanskej (Malé Karpaty) - všimnite si inú prvú slabiku

utorok, 21. februára 2017

Oteplenie a tok sov

Les ešte spí
Po tvrdej zime na Slovensku prišlo oteplenie a teplota sa drží nad bodom mrazu. Všeobecne to býva dostatočný stimul pre zvýšenie aktivity u živočíchov. Aj ľudí to láka viac do prírody ako počas zimy. My, ktorí spájame prelom zimy a jari s tokom sov, pri takomto zmene teploty zbystríme pozornosť. Spravidla to znamená, že po zotmení si sovy budú strážiť teritória - miesta kde žijú. A tým pádom budú hlučné - čo nás zaujíma a láka do terénu.

Do terénu je možné ísť hocikedy, počkať na západ slnka a sústrediť sa počas súmraku či noci na zvuky v prírode. Ak je cieľom len prostý záujem a vychutnanie si života v prírode aj po zotmení, nikoho nemrzí ak nie sú sovy počuť. Horšie je ak potrebujete výsledky z monitoringu či máte výskum, kde na základe špecifického húkania rozlišujete konkrétne jedince. Vtedy chcete byť efektívny a každá noc bez výsledku zamrzí.

Oteplenie ma vyprovokovalo k skorému umiestneniu diktafónov na miesta kde v minulosti boli teritóriá samcov sovy obyčajnej (Strix aluco). Tentoraz nahrávali päť dní počas súmraku a začiatok noci na Devínskej Kobyle. Avšak ešte sa sovám do húkania veľmi nechce. Spravidla iba jedno zahúkania počas tohto času svedčí o tom, že tok sa ešte nezačal alebo je horšia ponuka potravy v ich teritóriách. Všeobecne je prijímané tvrdenie, že ak je horšia ponuka potravy, sovy sú tichšie.

Treba napísať, že je to vysoko lokálne. Na iných lokalitách napríklad na Morave a v Česku sú sovy vysoko aktívne v obhajovaní teritórií práve teraz. Najlepšie je ísť po západe slnka sa prejsť a počúvať zvuky na miesta, kde vieme, že sovy sú. Tak si môžeme overiť priamo na mieste ako je to u nás.

štvrtok, 9. februára 2017

Hľadáme ľudí na monitoring sov

Tak ako sa blíži jar, takmer sme pripravili metódu na monitoring sov. Ak viete rozoznávať sovy a trávite v prírode čas aj po zotmení, prečítajte si výzvu.
Zatiaľ budeme testovať, avšak práve teraz si môžete metódu odskúšať. Potom vyhodnotíme výsledky a upravíme ak sa bude dať zlepšiť.  

štvrtok, 19. januára 2017

Zber vývržkov pri jaskyniach a štôlňach

Fotka používateľa Saola - ochrana prírody.
Zber vývržkov pred štôlňou (Foto: M. Noga)
Počas zimného obdobia sneh a zamrznutá pôda výrazne obmedzia možnosti zberu vývržkov a kostí z potravy. V podstate ostávajú na kontrolu vchody do jaskýň a štôlní, kde sovy s obľubou odpočívajú. V týchto miestach sa nehromadí sneh, vieme sa k potravným zvyškom dostať celý rok.

Presne využitím tohto fenoménu sme získali vzorky z lokalít v Malých Karpatoch - jaskyne Červenica a štôlne pri Jablonici. V jaskyni je mnohogeneračné odpočinkové miesto sov, práve stadiaľto pochádza najväčšia vzorka potravy sovy obyčajnej z Malých Karpát. Počas návštevy bolo v jaskyni mnoho pierok zo sovy, isto tu aj tento rok sedáva. Zozbierané kosti a vývržky po prvotnej analýze ukázali, že potrava je tvorená druhmi z okraja lesa prípadne ľudských sídiel. Dokazujú to nálezy hraboša poľného a vrabcov v potrave. Určite sa sem ešte počas zimy vrátime.

V štôlni taktiež sedáva sova, znova podľa pierok vieme, že pravidelne odpočíva nad vchodom pod previsom. Dokonca sme objavili miesto odpočinku niekoľko metrov vnútri štôlne. Po zozbieraní vývržkov vykonáme analýzu kostí. V potrave prevažujú ryšavky žltohrdlé, lesný druh hlodavca živiaci sa najmä semenami. Avšak nachádzame aj pĺšika lieskového, resp. jeho spodné čeľuste. Je to častá potrava sov, aj keď v Malých Karpatoch v potrave sov nedominuje ako v iných pohoriach.

Takéto údaje nám pomáhajú sledovať rozšírenie predovšetkým hlodavcov a vzácnych druhov. Viaceré jedinečné nálezy boli objavené v potrave dravcov a sov - napr. najväčší európsky druh netopiera raniak obrovský bol objavený v Malých Karpatoch v potrave sokola rároha. Doteraz je to jediný potvrdený nález tohto druhu v Malých Karpatoch.