utorok 3. apríla 2018

Za pôtikmi v Karpatoch

Tu sme stáli.
Niekedy nás príroda prekvapí napríklad nečakaným objavením druhu na mieste skadiaľ nebol známy. A vskutku toto sa stalo v lesoch okolo Brezovej pod Bradlom, keď tu boli pozorované počas jesene tri ozývajúce sa samce pôtika kapcavého (Aegolius funereus). Prvý takýto záznam v pohorí Malé Karpaty. Od začiatku jari sme plánovali výpravu za nimi, aby sme mohli počuť tieto malé sovy iba niekoľko desiatok km od Bratislavy.

Podarilo sa nám za nimi ísť až koncom marca, kedy sme v zložení úderného tria (Samo, Mišo, Vlado) navštívili zmiešané lesy hneď za mestom Brezová pod Bradlom. Veľká časť týchto porastov patrí do správy mestských lesov, prevažuje mix borovíc, smrekov s listnatými stromami. Pre pôtika je to veľmi dobré zloženie prostredia, keďže preferuje ihličnaté stromy. Práve zaujímavý biotop, netypický pre väčšinu územia Malých Karpát, nás sem doviedol. Začali sme necelých 100 m od posledných domov. Ešte sme mali dostatok času, prišli sme asi pol hodinu pred západom slnka. Aspoň sme si mohli obzrieť okolie aj za svetla. Počas čakania na pôtika nám Samo predviedol vábenie kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), predsa aj tento druh by tu mohol byť. Do západu slnka bolo počuť iba spevavce, predovšetkým drozdy, z každého kútu lesa. Počkáme ešte asi 20 minút a pomaly sa presúvame po lesnej ceste smerom na Dlhé rovne. V šere niečo rýchlo prebehne cez cestu, no nepodarilo sa nám zistiť o aké zviera išlo. O chvíľu sa ozýva v diaľke sova obyčajná (Strix aluco). A to bolo na dlhé minúty všetko, čo sme počuli. Po dosiahnutí smerovníka Dlhé rovne sme pokračovali ešte necelého pol kilometra po červenej značke. Ticho prerušili iba sem tam vŕzgajúce stromy v slabom vetre. Pri ceste späť sme využili výhľad a načúvali sme vzdialeným zvukom. Po dlhých minútach napokon Samo potvrdil, že v diaľke počuje pôtika. Nám sa ho už počuť nepodarí, no nevzdávame sa, predsalen s týmto druhom skúsenosti nemáme. Pri Dlhých rovniach počujeme ešte ohlášajúcu sa samicu sovy, na chvíľu nás poteší. Keď prídeme k autu, dlhú chvíľu ešte načúvame, zrazu spolu s Mišom naraz počujeme ten HLAS. Iba raz, ale jasne. Pôtik. Aby sme si tento okamih vychutnali viac, chcelo by to  ešte aspoň raz, aby sa ozval. Aj tak sme, ale spokojní. Určite sem zamierime viac razy počas sezóny.

Samo načúva.
Tento rok realizujeme viacero výjazdov za sovami do Malých Karpát. Keďže sa šíri sova dlhochvostá od východu aj od Viedne (reintrodukcia) a pôtik tu bol zaznamenaný iba ojedinele, chceme zistiť či tu už nie sú. Nočné živočíchy unikajú pozornosti, a to chceme zmeniť.     

pondelok 12. marca 2018

Záblesk jari na krúžku

V sobotu sme vedeli, že počasie bude tentoraz na našej "krúžkarskej" strane. Čiže si konečne užijeme krásny deň vonku. Tentoraz sme chceli naše stretnutie obzvláštniť, a preto sme sa vybrali do Devína.

Tam je!
Okrem detí sa k nám pridali aj niekoľkí rodičia, aj oni sa chceli dozvedieť o okolí rieky Moravy a tunajšej faune. Začali sme už pri čakaní na autobus, zbehli sme k rieke a rýchlo sme ďalekohľady zamerali na striehnuce volavky popolavé a beluše veľké. Toto sú druhy volaviek, ktoré môžete asi najbežnejšie pozorovať na Slovensku. Okrem nich tu žijú aj ďalšie druhy ako bučiačik močiarny, bučiak veľký, chavkoš nočný, volavka striebristá či volavka purpurová. Avšak okrem bučiačika sú ostatné už vzácne sa vyskytujúce. Potom ako si deti so záujmom prezreli detaily výzoru volaviek sme sa odviezli už do Devína. Prvé kroky z autobusu viedli do lužného lesa pri Morave. Ako sme nazreli na vodnú hladinu, všimli sme si odpočívajúcich kormoránov na malom ostrove. Znova sme použili nášho neoceniteľného spoločníka - monokulár s 30-násobným zväčšením, aby si deti aj rodičia mohli prehliadnuť zeleno-modré oko či sfarbenie pred hniezdením. Ponad hlavy nám o chvíľu preletel aj potápač veľký, dravá kačica loviaca ryby. Sú tu od zimy, Morava im poskytuje dostatok potravy. Na ďalšom mieste si niekoľkí všimli aj prelet rybárika a niekoľko kačíc plávajúcich na vodnej hladine. O pár minút sme spozorneli pri jasnom hlase tesára čierneho, nášho najväčšieho ďatla. Počas vychádzky sa ozval ešte niekoľko ráz. Keď sme prišli pod hradnú skalu, upútal nás dravec kĺzajúci sa vzduchom ponad les na rakúskej strane - haja červená! Vzácny obyvateľ lužných lesov a lúk, živiaci sa predovšetkým mŕtvymi živočíchmi. Spoznáte ju podľa dlhého vidlicovito vykrojeného chvosta. Počas krátkej prestávky sme obzreli skalu s vežičkou, či tu neodpočíva murárik. Znova sme nemali šťastie, no nevzdávame sa. Pokračujeme smerom k Slovanskému ostrovu, kde sa obrátime a vydávame sa naspäť peši do Devínskej Novej Vsi. Trochu sme predĺžili čas krúžku, tentoraz až na tri hodiny. Cestou späť sa viacerí potrápili pri pokusoch o vylúštenie hlavolamu. Aj ten odolal úpenlivej snahe detí aj rodičov, pričom vzbudil aj negatívne emócie:-)
Smer Devínska

Bol to krásny deň, v spoločnosti ľudí nadšených pre krúžok. Dúfame, že takýchto dní bude ešte veľa. Teší nás, že "krúžkari" si pamätajú veci, o ktorých sa rozprávame. Budeme pokračovať aj naďalej, pridáte sa?

utorok 6. marca 2018

Monitoring sov - nábor

Monitoring počas súmraku
V marci štartuje prvý ročník Monitoringu sov pod mimovládnou organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku. Minulý rok bolo pri testovaní metódy zaznamenaných 83 sov na 23 líniách. Zapojilo sa 13 dobrovoľníkov. Tento rok na to chceme nadviazať, preto hľadáme pomocníkov.  

Možno aj vás, stačí ak rozpoznáte sovy podľa hlasu. A ak nie, dá sa to naučiť, napr. z webu s hlasmi vtákov - www.xeno-canto.org. Keďže sovy sa ozývajú predovšetkým večer a v noci, aj my sa tomu prispôsobujeme. Začíname od západu slnka a pomalou chôdzou prechádzame kilometrový úsek, ktorý je v súlade s metódou. Každý úsek musí byť vopred schválený, aby výsledky z neho mohli byť použité pre celkové zhodnotenie. Našim úsilím je zistiť, ako sa vyvíja stav populácie sov, či nedochádza k poklesu a ich ohrozeniu. Ak nemáme informácie z viacerých reprezentatívnych lokalít, nevieme vhodne a predovšetkým včas reagovať na zhoršenie vývoja. Monitoring je len prvý, ale dôležitý krok v ochrane druhov.

Ak sme vás presvedčili, napíšte nám na emailovú adresu - nemcek@dravce.sk. Určite vám odpovieme a poradíme.

pondelok 26. februára 2018

Mínusové teploty a sovy

Časť tímu - Samo a Jakub
Posledné dni sa zima prejavila naplno aj na západnom Slovensku, čo trocha nabúralo plány pri mapovaní sov. V článku spred troch rokov som už popísal, ako sú sovy prispôsobené na zimné podmienky. Tentoraz sme si overili, či sa sovy ozývajú aj za mrazivých nocí. 

Počas našich posledných troch výprav za sovami v Malých Karpatoch sme zažili mínusové teploty aj sneh, čo zrejme malo vplyv aj na soviu aktivitu. Navštívili sme lokality v okolí hradu Pajštún, vrchu Volhovisko a aj okolie Kačína. Zatiaľ všade sneh, našťastie na vyšľapaných chodníkoch to zatiaľ vždy bolo únosné. V okolí hradu Pajštún sme zaznamenali iba jednu sovu obyčajnú (Strix aluco), ozývajúcu sa iba niekoľkokrát. Potom už bolo ticho. Zaujímavejšie sa skončila výprava od Záhorskej Bystrice cez karpatské lesy až do Lamača. Najskôr sme vyplašili jednu sovu zo smreku ešte za súmraku. O chvíľu nato sa ozval samec od severu, neďaleko od nás. Neskôr na inom mieste sme vo veľkej diaľke počuli koniec húkania samca. A napokon pri Kačíne sa taktiež z ihličnanov hneď pri ceste ozývala samica sovy. Hneď to bolo veselšie. O týždeň nato sme sme zamierili k vrchu Volhovisko, s cieľom obzrieť si tunajšie lesy a popočúvať sovy. Bola to práve mrazivá noc, ktorej pripisujeme, že sa sovy neozvali. Aj to sa stáva, že často sú sovy ticho, skôr sledujú okolie. Určite sa sem ešte vrátime, predchádzajúce roky potvrdili, že tu sovy sú. 
Pri Volhovisku

Mráz znamená pre živočíchy čas šetrenia energiou. Zima a predovšetkým snehová pokrývka obmedzuje lov hlodavcov až do takej miery, že pri dlhotrvajúcej zime môžu viaceré jedince sov uhynúť od hladu. Avšak väčšina sov pozná svoje teritórium dokonale, vie kde majú najvyššiu šancu uloviť potravu. Uvidíme keď sa oteplí, či sa nezvýši ich hlasová aktivita. Najbližšie sa vydáme znova do lesov, v závislosti od počasia aj ďalej na sever.  

utorok 23. januára 2018

Zemné hlodavce - ich funkcia v prostredí

Feldmaus Microtus arvalis.jpg
Hraboš poľný (M. arvalis)
Zemné hlodavce sú často nenápadné živočíchy, ktoré sú dôležité pre fungovanie ekosystému. Pod pojmom zemné hlodavce poznáme hraboše, ryšavky, sysle, chrčky a pod. Pre ľudí sú to často nepriatelia, spôsobujúci škody na záhrade, poli či v skladoch. Avšak ich funkcia z hľadiska vzťahov k ostatným organizmom a prostrediu nie je negatívna. Otázku "Načo je dobrá myš?" dostávame dosť často. 

Okrem toho, že tvoria zložku potravy mäsožravcov, sami spásajú rastliny a ich plody. Práve táto činnosť, ktorá je v prírode dôležitá (udržuje vegetačný kryt pestrý, keďže niektoré plochy sú viac a iné menej spásané) spôsobuje škody poľnohospodárom a farmárom. Bez zemných hlodavcov by na mnohých miestach bolo iné rastlinné zloženie, a taktiež by bolo menej predátorov, ktoré sa nimi živia. Také hraboše poľné (Microtus arvalis) ovplyvňujú rastlinné spoločenstvá otvorených priestorov (polia, lúky, pasienky) a sú primárnym zdrojom potravy pre cicavce (lasice, kuny, tchory, líšky) a vtáky (sovy, myšiaky, kane, orly, sokoly, bociany, volavky, krkavce). Ak nebudú hraboše, budú sa musieť títo predátori preorientovať na inú korisť alebo sa premiestniť inam, kde bude potravy dostatok. 

Väčšina zemných hlodavcov má vysokú reprodukčnú schopnosť - inými slovami, rýchlo sa rozmnožujú. Jedna samica hraboša poľného môže behom roka otehotnieť priemerne 3 razy. V jednom vrhu býva 3-8 mláďat. Počas rokov početnosť populácie hraboša kolíše, zväčša v 3-4 ročných cykloch v závislosti od potravy a ďalších faktorov prostredia. V čase tzv. "gradácie hrabošov" dosahuje hustotu vo vhodných biotopoch až 2000 jedincov na hektár. Tento stav netrvá dlho, keďže dravce sa zamerajú na hraboše a postupne hrabošia populácia poklesne. Na prvý pohľad sa nezdá, že veľké výkyvy v populácii zemných hlodavcov vplývajú na stabilitu ekosystému. Avšak práve na tieto vlny (keď populácia raz stúpa a inokedy klesá) sú prispôsobení aj predátori. Keď je veľa hlodavcov, aj predátori sa začínajú rozmnožovať a mávajú aj viac mláďat ako inokedy. U niektorých špecialistov ako sú sokoly myšiare, myšiarky ušaté aj močiarne je stav populácie hlodavcov rozhodujúci či budú alebo nebudú v daný rok hniezdiť. Dokonca sa predpokladá, že ak vplyvom zmeny klímy nebudú takéto gradácie hlodavcov pravidelné, môže to ohroziť aj dnes ešte bežné druhy ako je napr. sova obyčajná.  

Ak by zemných hlodavcov výrazne ubudlo, zmenilo by to celý potravný reťazec, čo by malo dopad aj na daný ekosystém. Je prirodzené, že človek v prostredí, ktoré využíva na produkciu rastlín, vníma hlodavce ako škodcov. Nemalo by to viesť k slepému prenasledovaniu, ale k potlačeniu populácie. Tak aby hraboše a ďalšie hlodavce zostali prirodzenou súčasťou aj človekom pozmeneného prostredia.  

pondelok 18. decembra 2017

Akcia murárik a potápače úspešná

Sledujeme kormorány

V nedeľu sa uskutočnila akcia "Za murárikom a potápačmi" v spolupráci prírodovedného krúžku Sovule a organizácie Saola - ochrana prírody. Začali sme o 10:00 pod hradom Devín, pri sútoku Moravy a Dunaja. Spoločne sme pripravili ďalekohľady a náučné materiály pre záujemcov.

Hľadá sa murárik
Celá akcia mala vyvrcholiť nájdením murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) na hradnej skale, kde pravidelne zimuje. Počasie bolo výnimočne ukážkové, slnečné lúče zahriali okolitý vzduch a bezvetrie sa postaralo o príjemný tepelný komfort. Po vysvetlení spôsobu života a popise murárika, sme sa vrhli do hľadania. V našom prípade to znamenalo upretý pohľad účastníkov akcie na skalu. Postupne sme skontrolovali celú skalu, avšak murárika sme neobjavili. Pravdepodobne bol na inej lokalite vzdialenej neďaleko. Stáva sa. Plánovali sme pôvodne zotrvať pri sútoku riek dlhší čas, avšak tentoraz nebol veľký záujem o akciu - iba desať až jedenásť záujemcov si vypočulo výklad a pozorovalo s nami okolie.

Kormorán sa suší
Keďže murárik sa neukázal, sústredili sme sa na pozorovanie iných druhov, predovšetkým niekoľkých kormoránov veľkých (P. carbo) a odpočívajucej volavky striebristej (A. cinerea). V monokulároch sme videli lov rýb aj následné oddychovanie a sušenie sa. Na chvíľu sa ukázali aj dva druhy čajok, kačice divé (A. platyrhynchos), jastrab krahulec (A. nisus), vrany východoeurópske (C. cornix), havrany čierne (C. frugilegus), tesár čierny (D. martius) a niekoľko ďalších druhov. Behom pozorovania nám na okamih nad hlavou preletel aj kontrastne sfarbený káčer potápača veľkého (M. merganser). Nezosadol na vodnú hladinu, ale letel smerom proti prúdu Dunaja. Iba na okamih, ale predsa sme aspoň z polovice splnili cieľ akcie. Na záver sme sa vybrali pozrieť časť Moravy okolo Devína. Tu sme videli iba zopár kačíc divých a preletujúce sýkorky spolu  s brhlíkom (S. europaea). Krátko sa ozvala aj žlna zelená (P. viridis), ako názov napovedá, sfarbením aj spôsobom života netypický ďateľ.

Aj keď účasť nebola vysoká, príjemné počasie a záujem od zúčastnených v nás zanechal príjemný dojem. Určite aj nabudúce pripravíme ďalšiu akciu pre ľudí. 

M. Noga z organizácie Saola ukazuje ako komunikuje murárik
Predstavenie potápača účastníkom

streda 6. decembra 2017

Vychádzka pre verejnosť: Za murárikom a potápačmi

Nastáva zima a s jej príchodom k nám do južnejších častí Slovenska dolietajú aj hostia zo severu a vyšších polôh. V nedeľu 17.12. pozývame záujemcov o sledovanie zimných hostí murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) a potápača veľkého (Mergus merganser) pod hrad Devín. Tu sa stretneme o 10:00 a skúsime nájsť murárika, vzácneho obyvateľa vysokohorských skalných stien. Neskôr sa prejdeme popri Morave až k Devínskej Novej Vsi (za dobrého počasia), aby sme pozorovali potápače veľké, zaujímavý druh kačice, ktoré na rieke lovia potravu. Predstavíme vám ich život a prostredie, ktoré potrebujú, aby prežili. Pozývame malých aj veľkých, za účasť nič neplatíte. Viac informácií nájdete na oznámení.